« Späť

Evanjelista Svätý Marek ako hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi!“ Dnes volá aj z Benátok

Evanjelista Svätý Marek ako hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi!“ Dnes volá aj z Benátok

Mnohí ľudia vedia, že sa v Benátkach nachádza slávny Chrám sv. Marka. Je v ňom pochovaný nejaký sv. Marek? Je to Marek autor najkratšieho evanjelia? Ako sa tam dostal?

Tento rok sa čítalo aj bude čítať na svätých omšiach Evanjelium podľa Marka. Minulý rok sme sa s priateľmi na spiatočnej ceste v Neapole zastavili na pol dňa v Benátkach. Na Benátky sa vo mne miešali dva protichodné názory. Predsudky, že Benátky sú komerčné mesto plné turistov so špinavými kanálmi. Na druhej strane som predsa bol zvedavý, ako to tam vyzerá. Moje pozitívne dojmy z návštevy zbúrali predpojatosti a som veľmi rád, že som tam aspoň krátko pobudol.

Ako prvú som chcel navštíviť svetoznámu Baziliku sv. Marka. Odstál som si v rade tri štvrte hodiny. Kochal som sa nad architektonickými a sochárskymi detailmi Dóžovho paláca, pozdĺž ktorého sa rad vinul a potom som si fotil krásne diela na fasáde Baziliky sv. Marka, ako sa rad posúval. Skutočne je to výnimočný chrám plný nádherných diel vonku i vo vnútri, kde sú uschované ostatky sv. Marka.

Bazilika a veža sv. Marka na Námestí sv. Marka

Obetný stôl s uloženými ostatkami sv. Marka je skrytý pod baldachýnom umiestneným na stĺpoch pripomínajúcich ranokresťanské umenie

Podľa tradície práve tento Marek z Benátok je autorom spomínaného evanjelia. Zobrazuje sa ako okrídlený lev, ktorý sa dostal aj do znaku Benátok. Prečo lev? Sv. Irenej (140-202) vztiahol na začiatky evanjelií starozákonné proroctvo Ezechiela (Ez1,1-10) a novozákonné proroctvo sv. Jána (Zjav4,6-8) o 4 bytostiach. Veľmi dobre to pasuje aj na úvod Markovho evanjelia o Jánovi Krstiteľovi kážucom na púšti.

„Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Mk 1,3.

Lev sa tradične považoval za kráľa púšte. Za týmito všetkými proroctvami a začiatkom Evanjelia vidieť Božiu prozreteľnosť, Božiu réžiu.

Symboly evanjelistov na priečelí Baziliky sv. Marka asi z románskej doby

Socha sv. Marka a pod ňou okrídlený lev na priečelí Baziliky sv. Marka

Ako sa Marek dostal do Benátok, snáď tam pôsobil? Čo sa o sv. Markovi vie?

Meno Marek je rímske, ale spomína sa aj ako Ján Marek v Skutkoch apoštolov. Takže pravdepodobne bol pôvodne žid, ktorý mal grécke vzdelanie. Marek bol podľa tradície synom Márie, u ktorej sa schádzali Ježišovi učeníci. Okrem iného v ich dome sa konala Posledná večera Ježiša so svojimi apoštolmi a uchýlil sa tu svätý Peter po svojom úteku z jeruzalemského väzenia.

„S tým vedomím prišiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volal Marek. Tu bolo mnoho zhromaždených, ktorí sa modlili.“ Sk 12,12

Vo svojom Evanjeliu o sebe samozrejme nehovorí ale nepriamo sa ako jediný z evanjelistov zmieňuje o celkom bezvýznamnej udalosti počas zatknutia Krista v Getsemanskej záhrade. Odborníci predpokladajú, že iba priamy účastník tejto udalosti mohol o nej písať.

„Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho, on však plachtu pustil a utiekol nahý.“ Mk 14,51-52

Po Ježišovom ukrižovaní bol Marek ako jeden zo širšieho okruhu 72 učeníkov vyslaný na apoštolské cesty. Prvou bola cesta do Aquilei, neďaleko dnešných Benátok, ktoré ešte vtedy neexistovali. Neskôr sa stal druhom svätého Petra, ktorého spolu s Barnabášom sprevádzal na misijnej ceste do Antiochie a na Cyprus. Peter Marka spomína vo svojom liste, keď k pozdravu cirkvám pripája i Markov pozdrav, ktorého tu nazýva duchovným synom:

„Pozdravuje vás cirkev v Babylone (Ríme), vyvolená spolu s vami a môj syn Marek.“ 1 Pt 5,13

Zlatá mozaiková výzdoba interiéru Baziliky a ikonostas so sochami svätcov z 14. storočia inšpirovaný byzantskými kostolmi

Starokresťanskí spisovatelia z 2. a 3. storočia označujú Marka nielen za Petrovho žiaka a pomocníka, ale aj za jeho „tlmočníka“, ktorý napísal svoje evanjelium podľa Petrovho kázania. S Petrom sa Marek dostal aj do Ríma, kde bol svedkom mučeníckeho skonu svätých Petra a Pavla.

Marek ku koncu života pôsobil v Alexandrii. Podľa tradície tu založil kresťanskú obec a stal sa prvým alexandrijským biskupom. Jeho kázne sa nepáčili miestnej oligarchii,  preto ho zatkli asi v roku 74. Nasledujúci deň ho spútaného ťahali ulicami mesta až v ťažkých bolestiach zomrel. Miesto jeho pochovania sa stalo pre pútnikov zdrojom mnohých milostí.

Prenesieme sa na územie dnešných Benátok o niekoľko storočí neskôr. Na neobývané ostrovy uprostred močiarov sa uchýlili obyvatelia okolitých miest, ktorí utekali pred nájazdmi divokých Hunov. Osady sa v roku 697 spojili do Benátskeho námorného zväzku na čele s dóžom, ktorého menovalo zhromaždenie ľudu. Benátky sa odpútali od Byzancie a stali sa nezávislou republikou. Ich hospodárska prosperita a vážnosť rástli a s tým súvisela aj túžba vedenia mesta získať sídlo cirkevnej provincie. Vymanenie sa spod moci Aquilejského patriarchátu mohlo Benátkam zabezpečiť iba získanie relikvie niektorého z významných kresťanských svätcov. Benátčania si vyvolili podľa legendy sv. Marka, podľa ktorej počas svojho života vykonal cestu aj do blízkosti budúcich Benátok.

V roku 829, približne vtedy, keď u nás vznikala Veľká Morava, slávnostne priviezli relikvie evanjelistu sv. Marka, ktoré ulúpili benátski obchodníci alebo v lepšom prípade kúpili v Alexandrii.

Povesť o získaní relikvií sv. Marka znázornená na priečelí Baziliky sv. Marka. Zobrazuje benátskych obchodníkov, ktorí skryli relikvie v koši pod kopou bravčového mäsa, ktorého sa moslimskí colníci ani nedotkli.

Relikvie sv. Marka uložili v novom chráme, ktorý mal pohnutú históriu. Viackrát vyhorel, bol obnovovaný a prestavovaný. Pôdorys baziliky je zhruba grécky kríž s piatimi kupolami rozmiestnenými v strede a pozdĺž osí kríža. Súčasná bazilika sa datuje do roku 1063. Celková architektonická forma je veľmi podobná druhému najvýznamnejšiemu kostolu v Konštantínopole, Bazilike svätých apoštolov, ktorá bola zničená niekoľko rokov po dobytí mesta Turkami.

Prudký hospodársky rozkvet Benátok bol v 10. – 11. storočí spojený aj s ich územnou expanziou. Najskôr obsadili ostrovy v Jadranskom mori a pobrežie Dalmácie. V roku 1204, počas smutne známej 4. križiackej výpravy, dobyli Benátčania Konštantínopol. Získali tak oporné body v Grécku a ďalšie územia na Balkáne a prakticky všetky ostrovy východného Stredomoria. Do Benátok sa dostala bohatá korisť, ktorá bola uložená v pokladnici chrámu sv. Marka. V nasledujúcich storočiach sa bazilika neustále obohacovala o stĺpy, vlysy, mramor, sochy a zlato, ktoré sa do Benátok privážalo na lodiach obchodníkov prichádzajúcich z východu.

Súčasťou koristi boli bronzové pozlátené kone zo štvorzáprahu, umiestneného pôvodne v Konštantínopole

Jeden zo vstupov na fasáde s množstvom byzantských stĺpov, románskych a gotických prvkov

Vo vnútri baziliky postupne byzantskí umelci tvorili mozaiky v 12. až 14. storočí. Po roku 1200 vyvýšili kupoly a vybudovali predsieň, ktorá obopína rameno chrámu od námestia. Do fasády predsiene vložili reliéfy a mozaiky. Až v 15. storočí sa výzdobou hornej časti fasád definovala súčasná vonkajšia podoba Baziliky.

 

Západná fasáda baziliky sv. Marka z 13. až 15. storočia

Strecha chrámu je veľmi členitá, kríže a kupoly pripomínajú rastlinný štýl Antoni Gaudího z Barcelony.

Časť Pala d'Oro – Zlatej prikrývky, ktorá sa nachádza za hlavným oltárom smerom k apside. Zložená je zo súboru byzantských emajlov, zlata, drahokamov a polodrahokamov

Najvyššiu moc dosiahla republika v 15. storočí.  V tomto období bolo v meste postavených množstvo stavieb v štýle jedinečnej benátskej gotiky a vzniklo množstvo hodnotných umeleckých diel. Dnes pôsobia Benátky ako veľká umelecká galéria s množstvom renesančných a barokových diel od svetoznámych architektov, sochárov a maliarov.

Gotická Bazilika Santa Maria Gloriosa (slávna) dei Frari prekypuje nádhernými umeleckými dielami

Renesančná Bazilika San Giorgio Maggiore

Baroková Bazilika Santa Maria della Salute (zdravia) bola postavená z vďaky tými, ktorí prežili morovú epidémiu v roku 1630

Svätý Marek napísal originálny typ starovekej biografie, ktorú nazval evanjelium – radostná zvesť. Ako prvý spísal dohromady v gréčtine rozprávania o Ježišovi, ktoré boli ústne odovzdávané, prípadne i zapísané, a to len 40 rokov po Ježišovom Nanebovstúpení. Bolo to v čase, keď ešte žilo mnoho svedkov udalostí v Svätej zemi. Marek si preto nemohol evanjelium vymyslieť. Samotná živosť, malebnosť a originalita Markovho rozprávania, ktoré zostavil podľa originálneho zámeru, hovorí v prospech toho, že jeho evanjelium je pôvodné, a nie je plodom neskoršej kompilácie. Verím, že Svätý Marek bol pri písaní inšpirovaný Duchom Svätým.

Zozbierané výroky o Ježišovi sa pokúsil časovo a geograficky zoradiť. Jednotlivé časti pospájal vlastnými slovami ako vtedy, potom, nato, hneď, odtiaľ, v tých dňoch. Vďaka tomu je jeho evanjelium rečovo veľmi jednoduché. Väčšinu jeho textu neskôr literárne vylepšili a rozvinuli o nové zdroje vo svojich evanjeliách Matúš a Lukáš.

Schéma vzniku evanjelií z viacerých zdrojov

Evanjelium podľa Marka bolo podľa všetkého určené pre pohanských kresťanov a zvlášť pre rímskych kresťanov, lebo často používané latinské slová. Jednou z ústredných tém Evanjelia je téma Božej moci, Pán robí to, čo je pre ľudí nemožné. Apoštol Marek sa často zdržiava pri skutkoch a slovách Spasiteľa, v ktorých sa zvlášť prejavuje jeho Božia všemohúcnosť.

Ježiš „syn Márie“ obklopený Pannou Máriou a sv. Markom v Bazilike sv. Marka

Markovo evanjelium má aj osobitosti, ktoré sa nenachádzajú v iných evanjeliách. Napr. Jediné miesto v Novom zákone, kde je Ježiš označovaný ako syn Márie, kde je sám Ježiš nazývaný tesárom a kde sú mená jeho „bratov a jeho sestier“ (bratrancov a sesterníc), Mk6,3; Sobota bola stvorená pre človeka, nie človek pre sobotu. Mk2,27; Ľudia hovorili: Pomiatol sa, Mr3,21; Podobenstvo o rastúcom semene. Mr4,26-29; Len Marek počíta posadnuté prasatá, je ich asi dvetisíc. Mk5,13; Dva po sebe idúce uzdravenia žien u oboch je číslo dvanásť. Mr5,25+42; Len Marek dáva Ježišove príkazy uzdravenia v originálnej aramejčine: Talitha kum!, Effeta! Mk5,41+Mk7,34; Najdlhšia verzia príbehu o tanci dcéry Herodiady a sťatím hlavy Jána Krstiteľa; Mk6,14-29; Ježiš cituje Šemu Izrael: „Počuj, Izrael...“ Mk12,29-30; Sú menovaní synovia Šimona z Cyrény. Mk15,21.

 

Ježišu, daj nám pochopiť,

čo si nám chcel povedať cez Markovo evanjelium

a daj nám silu to uskutočňovať!

Prosím Ťa, hovor aj k cez Baziliku sv. Marka k jej návštevníkom.