Pán mi uštedril možnosť oslavovať svoje narodeniny spoločne s ním, keď cirkev slávi sviatok Zjavenia Pána. Chcem tento sviatok vám trošku teda aspoň priblížiť.
Na Východe bol už od tretieho storočia 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala "tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Vo 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu.
Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako "traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách, nič nehovorí.
Kult Troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany "mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev (pravdepodobne vyznávači Iránskeho náboženstva, Zoroastriáni pozn.) , evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.
Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, kto bude kráľom národov. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov aa nadobúdajú "výsady vyvoleného ľudu“ (KKC 528).
