« Späť

Nepotrebujem veriť v Boha, aby som bol slušný...

Nepotrebujem veriť v Boha, aby som bol slušný...

Neviem ako vy, ja som túto vetu počul už veľakrát. Najmä z úst mladých ľudí. Krátke zamyslenie odo mňa.

Nepotrebujem teda veriť v Boha, aby som bol slušný. Je to pravda. Boha nepotrebujem k tomu, aby som sa správal morálne. Ale človek neverí preto, aby sa správal morálne, aj keď mu v tom viera pomáha. Túto známu vetu môžeme dnes počuť z úst mnohých ľudí, a obzvlášť z úst tých mladých. Nehlásame evanjelium však preto, aby sa niekto správal slušne. K tomu stačí správna výchova ohľadom etiky a morálky. Tu udierame však na kameň problému. Dnešná mládež nemá absolútne ani toto. Pohoršený starý človek by povedal: "A to ťa takto mamka naučila?" Mládež už dnes neučia mamky, ani otcovia, tí sú zaneprázdnení väčšinou zaobstarať živobytie, aby človek prežil, a žil doslova z ruky do huby. Na vyššie morálne a etické princípy deti pripraví materská škola a škola. Tam deťom vysvetlia tie správne hodnoty. Vysvetlia vôbec? Možno nie tak, ako by si to ich rodičia priali. V dnešnom svete prekrútených hodnôt, už ťažko. Viera, alebo prinajmenšom aspoň Cirkev, zastáva v spoločnosti ešte nejaké tie morálne a etické hodnoty. Vyučovanie morálky je hádam aj jedným z hlavných pilierov Cirkvi. V dnešnej dobe nám nezaručí nič to, že naše deti budú vychované správne, tak ako by sme si to možno želali. A predsa každý rodič si praje pre deti to najlepšie. Mladý v škole už nedostane správnu výchovu. Učí sa podľa nadiktovaných osnov prijatých a schválených v parlamente, ktoré sú opäť nadiktované niekým iným, dnes najmä EÚ, a deťom sa vkladá ideológia do hlavy. Nie uvažovanie a myslenie. Väčšina zákonov, ktoré sa tu schvaľujú sú z Bruselu. Ako niekedy z Moskvy, len Brusel je ešte horší. Človek má v sebe zvedavosť danú a vloženú bytostne v sebe, vďaka ktorej sa vyvíja a posúva ho to ďalej. Každý rodič by vedel povedať, najmä matky, ktorých sa dieťa neustále niečo vypytuje. Odvoláva sa na samozrejmú autoritu v jeho živote, teda rodiča, od ktorého chce získať informáciu. Zvedavosť človeka nikdy v živote neopustí a pod správnym vedením, je dobrá a človeku vždy prospešná. Možno mnohí poznáme to, že nebuď zvedavý, lebo budeš skoro starý. Väčšinou sa rodič vyhne takouto odpoveďou na otázku dieťaťa, na ktorú odpoveď buď nepozná, alebo nechce mu odpovedať. Komunisti ešte mládež možno učili morálke ako takej, aj keď človek vyskakovať nemohol nikam vtedy. Dnes je však už zlo vydávané za dobro. Mnohí by potvrdili, že veci sa nenazývajú správnym menom. To môžeme poznať už od Orwella. Vidíme len samú politickú korektnosť a samý eufemizmus. Musím teda veriť v Boha, aby som bol slušný? Nemusím. Ale dnes už ťa len málokto naučí, čo je slušnosť, čo je morálka, čo je cnosť. 

Nakoľko pre mnohých nasledujúce video môže byť pohoršujúce svojim obsahom, tak varujem dopredu. Tí, ktorí sú odvážnejší, nech si ho pozrú. Takto sa budú a už aj sú, vyučované deti ohľadom sexuality v materských školách a ďalej na školách. Bez ohľadu na úctu, názorne, s ohľadom na antikoncepciu, PPN to ako Pohlavne prenosné ochorenia (nemoci), samozrejme na bezstarostné užívanie si. V čase ešte, keď dieťa sa chce hrať, maľovať si, a nemá poňatia o týchto veciach. Takže sexuálna výchova ešte z horšieho amerického seriálu South Park:

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Realita, a treba o tom písať- aj na kresťanských stránkach, dnes s tabuizáciou nepochodíme, treba niekdajšie "háklivé veci" podať s úctou k životu. Bohu vďaka,máme dosť krásnych príkladov. A modlitba je spôsob, ktorá nás ochráni pred prílišným pesimizmom. Bohu nič nie je nemožné. Fandím Ti.
Odoslané 27.8.2013 12:57.
Očakávam, že nám niečo napíšu aj učitelia náboženstva o výchove našej mládeže.
Odoslané 27.8.2013 14:25.
Neviem ako si myslela ten komentár. Ale učitelia náboženstva samozrejme že dávajú deťom morálne a etické hodnoty do života. Vštepujú im úctu k druhému človeku. Veď predstavujú Cirkev. Veľa tých, čo učia náboženstvo sú kňazi, alebo rehoľníci, tam väčšinou sestry. Takže sa to nijako nevylučuje. Ale deti, ktoré sú mimo Cirkvi, nemajú už odkiaľ poriadne tieto hodnoty čerpať. A samozrejme, sú aj zo všadiaľ bombardované myšlienkou sekularizácie a tým, že náboženstvo a viera patrí niekam do súkromia. To však patriť nemôže, pretože viera bytostne ovplyvňuje človeka, a teda na jej základe myslí, správa sa a koná v spoločnosti. Dnes čo sa začína a už aj pokladá za správne, je nemorálne. A na výchove detí stojí celá spoločnosť, ako aj jej prejavy a vnímanie.
Odoslané 27.8.2013 18:09 ako reakcia na Zita Podhradská.
Zaujímalo by ma či je záujem o náboženstvo, alebo nie je taký záujem vo farnosti, tieto informácie sa málokedy dávajú verejnosti.
Odoslané 27.8.2013 18:21.
Už nie (všade) sú učitelia viery v Boha (náboženstva)...pred veľmi dlhým časom, kedy sa začalo "zmrákať" aj v Cirkvi, prišlo jedno krupobitie za druhým...začali sa kresťania rozdeľovať, oddeľovať, z Cirkvi vystupovať, a od nej priam utekať...dokonca proti nej bojovať...dnes ju každý súdi, posudzuje, odsudzuje...ona, Nevesta, Cirkev Božia je teraz zbitá a zranená vinami neverných... jej rúcho je poškvrnené a ľudia neveria... teraz má Cirkev učiť o čistote, o láske... - my, deti Boha, kresťania, my sme zadarmo dostali, aby sme dávali... Doteraz sme dostávali aj dostávame, je rad na nás (vďaka Mirko) aby sme dali svedectvo životom, príkladmi, osvetou, šírením Slova aj učenia, ktoré nám darovala ona, naša Cirkev.
Chcem byť svedkom viery v Boha, svedkom a šíriteľkou obnovy vlastného srdca a srdca Cirkvi, Nevesty Pánovej, aj ja chcem robiť všetko, čo je v mojich silách, aby sa jej rúcho zaskvelo čistotou svätosti...
Odoslané 27.8.2013 18:31 ako reakcia na Miroslav Čonka.
som v inej farnosti, záujem je dosť slabý, ešte je, len potiaľ, pokým sú udelené sviatosti...po odkrstení, po odznení 1.sv.prijímania a sviatosti birmovania, sobáši - niet po katolíkoch ani stopy... pýtali sa kňazov, čo s tým, čo robiť, ako to zmeniť - nemecký biskup povedal: "Hľaďte, aby ste aspoň vy zostali verní Pánovi"... páčilo sa mi to, lebo dnes v nás hlodá pocit "mála", slabosti a beznádeje, miesto aby sme s celou silou viery uchopili dary... a rýchlo ich rozdali bratom a sestrám, ktorí nevedia, ako si z toho bohatstva vziať...
Odoslané 27.8.2013 18:36 ako reakcia na Zita Podhradská.
My máme asi silnejšiu vieru, ale kostoly máte perfektne udržiavané, a to u Vás obdivujem .
Odoslané 27.8.2013 19:41.
To najvzácnejšie, čo v našom meste máme, je náš kostol. Len keby chýbali veriaci, bol by len na ukážku, tak ako v Rakúsku. Komunisti to u nás tiež tak chceli mať, len ako múzeum, ale nepodarilo sa im to. Napriek tomu si myslím, že za komunistov, hoci platil zákaz náboženských obradov, bol vždy u nás plný až preplnený kostol. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je účasť veriacich v dnešnej dobe omnoho menšia. Po tejto stránke to majú naši kňazi určite ťažšie. Ľudia asi prestávajú nábožensky žiť, žijú len materiálnym životom.
Odoslané 27.8.2013 21:03.
No Mária, poviem tu jeden vtip, ktorý určite mnohí už poznajú. Rozprávajú sa dvaja farári a jeden sa druhému sťažuje na holubov, ktorých má na fare celú kopu a nevie sa ich nijako zbaviť, zároveň ho prosí o radu. Ten druhý mu odpovedá: "Pobirmuj ich, ja čo som len svojich mladých vo farnosti pobirmoval, už sa mi žiadny z nich v kostole viac neukázal." Vypovedá to o viere. A problém je v tom, ako vôbec mládež vedieme k Bohu. Niektorí totiž z kostola ihneď po birmovke zdúchnu, tí ďalší sa zaradia zas do Elitného klubu vyvolených, z ktorých je úzka uzavretá skupina farizejov, či zákonníkov. Nevidím ani v jednom prípade to, čo si najskôr prial Ježiš, aby z nás bolo.
Odoslané 27.8.2013 22:18 ako reakcia na Mária Künzl.
http://www.hlavnespravy.sk/list-matice-slovenskej-ministrovi-lajcakovi/132286/ Nech sa páči, totalita sa pekne pripravuje. Postupne nás uvaria.
Odoslané 27.8.2013 23:52.
Nikdy som túto vetu nepočula, ale ja ju parafrázujem na: Ak je mojím Ideálom Boh, budem sa správať slušne...
Správať slušne sa dá aj z povinnosti, alebo z poslušnosti. Vštepovať do srdca deťom sa dá ale iba vtedy najlepšie, ak ich naučíme správať sa slušne z lásky. Z lásky, ktorá má základ v Láske - Bohu. Je to to najdôležitejšie, čo je ľudskému srdcu vlastné - láska. Láska, ktorá hreje. Pravá láska musí hriať! Ak ju nemáme v srdci, učíme deti samé príkazy a zákazy, z ktorých raz môže vzísť vzdor.
Láska k Bohu nám pomáha lepšie znášať bôle a krivdy, a tobôž u detí. Ak je dieťa nemilované v kolektíve, ak na ňom "sedí " učiteľ, ak sa mu stane nejaká krivda, môže si povedať, na čo sa ja budem správať slušne, keď mi iní robia zle...Chcela som tým povedať, že keď deťom odmalička vštepujeme prvý a najväčší príkaz lásky: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou a svojho blížneho, ako seba samého, je najväčší predpoklad, že dieťa bude chcieť vždy konať dobre.
Odoslané 28.8.2013 21:10.
Po celý život sa mamky (aj otcovia) modlili za svoje deti, aby nestratili cestu... aj moja maminka to robí podnes, a ja sa modlím za našich mladých a za rodiny aj kňazov, lebo Boh ich vedie, prosím, aby sa oni nestratili z jeho rúk... Tak nesie jeden druhého a Boh nedovolí, aby sa mu stratili, na to nás príliš mocne milujeemoticon a to ma povzbudzuje, ísť so zdvihnutou hlavou a s modlitbou na perách...
Odoslané 28.8.2013 21:27 ako reakcia na Eva Vráblová.