Boh má pre nás plnosť darov
Ja by som vám veľmi rada opísala moju skúsenosť s duchom svätým a jeho vábením z prvého víkendu godzone school.....preskočíím prvý deň piatok, ktorý bol tiež super, ale chcem písať o niečom inom....Na druhý deň v sobotu som sa prebudila a bol to deň kedy som mala narodeniny takže som dostala pár poľných kytičiek od mojich animátorov a kamarátky, ktoré ma potešili a celkovo to bol čas prekvapení a dobrodružstva.
Poobede, keď sme mali čas na osobnú modlitbu, tak som si vyšla s mojím Ockom trochu sa nadýchať čerstvého vzduchu a keďže som mala spomínane narodeniny.. vravím Bohu aby ma nejako prekvapil. Najprv sa mi dal pokochať pohľadom na trblietajúce sa jazero a onedlho ma viedol úzkou cestičkou popri lese, bola to cestička, ktorá nemala konca, ale ja som ju zvedavo nasledovala. Ako som odhrňala haluze spred tváre, videla som preskočiť srnku v malom údolí... po niekoľkých minútach som videla ďalšie dve prebehnúť pomedzi stromy...cítila som ako mi búši srdce z toho ako ma Boh dobíja svojou krásou a divokosťou, ktorú mi zjavuje.Dokonca som sa dozvedela od jednej spolubývajúcej, že vraj jej jeden tamojší povedal,že ak tu uvidíme nejakú srnku tak to sotva, pretože všetky sú už vystrieľané a ja som videla tri... tak to už čo je ako sa Boh postaral.
Keď som šla ďalej cestičkou dostala som takú túžbu, že čo keby sa tu len tak predomnou zjavil veľký červený balík ako býva v rozprávkach ..akože na narodky....,a ja som pokračovala v ceste a žiadny balík nikde až som sa dostala na hlavnú cestu, kde som zistila že vlastne už nie som v Štiavnických Baniach, kde sa víkend odohrával, ale zase som nebola veľmi ďaleko..len som potom pár minút meškala na prednášku...neberte si zo mňa príklad:)...
Spomínana prednáška trvala len nejakých 15 minút...ale potom začala ďalšia, ktorej názov bol "zranenia"..a bolo tam mnoho vecí, ktoré sa ma dotkli, prišli na mňa slzy, keď som si uvedomila, že koľko vecí ma oddeľuje vo vzťahu s mojím Otcom. Po prednáške boli modlitby chvál a animátori nám slúžili modlitbou príhovoru...najprv som váhala že či mám ísť na modlitbu...lebo som mala také zmiešané pocity...zároveň ma Duch Svätý silne vovádzal do toho že na modlitbu určite mám ísť, ale na druhej strane som mala strach jednať so svojimi slabosťami a spomienkami s minulosťi. Nakoniec som na modlitbu šla a určite to neľutujem. Do modlitby som šla s tým že určite budem po nej plakať..však zranenia nie?..aj keď aj to je jeden z prejavov Ducha...ale po tej modlitbe prišiel taký uvoľňujúci smiech.. z takého pocitu ako ma zahrňa svojou láskou, pocitom bezpečia, ktorý mi niekedy chýba a hlavne taký pokoj aký som už dávno nezažila, proste láska Ducha Svätého:)
PS: Ten vyššie spomínaný červený balík som od Boha doteraz nedostala...ale myslím že je to preto, že ten balík znamená niečo čo som nemohla dostať, pretože ešte nie som na to pripravená, myslím že to nebude len niečo hmotné, ale to bude symbolizovať nejaké ovocie Ducha a zakorenenosť v Ňom a to čo pre mňa má ... Boh mi dáva vytrvalosť že balík mám očakávať aj keď sa to zdá celé uletené..to, ale záleži aj odo mňa ako sa budem stavať k vzťahu s Ním, spoznávať jeho srdce a odpovedať na jeho vábenia.