4. adventný týždeň Utorok

Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.

Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“

Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“

Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.

Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.

Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. Lk 1, 57-66

Zamyslenie a modlitba

Odvaha nekompromisne nasledovať Božie pokyny môže priniesť počudovanie okolia a často krát aj kritiku a nepochopenie- s tým môžeme dopredu počítať. Niekedy môžeme byť zneistení tým, že je to iba maličkosť, iba formalita- a nechce sa nám aj kvôli takejto menej dôležitej veci zažívať nepríjemné reakcie. Malá vec však môže byť kľúčová- všimnime si, že Zachariáš nezačal znova hovoriť, keď sa mu narodil syn, ale až keď tento krát poslúchol a prejavil vieru v Božie konanie a pomenoval svojho syna nie podľa seba alebo príbuzných, ale podľa Božej vôle.

„Bože staviam Ťa pred všetkých a pred všetko. Chcem sa páčiť Tebe viac ako komukoľvek inému, Tebe slúžiť a Teba si ctiť a viem, že Ty nedovolíš, aby moja nádej v Teba bola zahanbená. Amen“

Dnešná úloha

Čas sviatkov je plný rôznych situácií- ako muž patriaci Bohu ostaň nekompromisný aj v malých veciach- koľko ešte minúť, či si dať o pohárik menej alebo vôbec, koľko času čomu a komu venovať.