Anička, vďaka za tvoje blogy, hlavne tie posledného času sú úžasné, silné a skutočné pekné. Nemôžeme sa asi každý páčiť jeden druhému, ani sa ľahko stotožňovať s mienkou druhého, môžeme a musíme mať vzájomnú úctu a lásku. To je náš dar od Boha. Boh nás miluje bez rozdielu, my sme Bohu zaviazaní vďakou a láskou, milovať každého, dokonca nepriateľa. Je mi ľúto, za každé opovrhnutie, za každú neúctu k inému, viem, že splodí svoje plody... - rozdelenie, skupinkovanie sa, odstrky a iné. Modlím sa. Ak zistím, že sa zasa smerujeme tým smerom budem sa modliť viac. Nech ťa, drahá Anička bohato žehná Pán a nech ťa naplní radosťou, ktorá preklenie každý žiaľ, aby si nemusela smútiť pre človeka, ale aby si sa radovala s Bohom a s ľuďmi, ktorí sú šťastní, že tu si:o)

Majka, zase bingo - trafila si do terča. Ďakujem za slová, ktoré sú úprimné a u mňa padli na živnú pôdu. Odpustenie je najkrajším momentom v živote človeka, ktorý ho uskutočňuje v láske. Prijatie toho druhého takého aký je, je kresťanskou povinnosťou. Nrech sa nám to darí!

Veľmi pekne ďakujem, som síce iba adoptívna mamička a duchovná mamička, ale pohladilo ma to aj preto, že som s touto vzácnou dámou počas svojich štúdií v Bratislave spievala aj v dómskom zbore altové party a mali sme spoločný stojan na
noty. Dirigoval nás pán prof. Bílek, ktorý neskôr zato musel odísť z Trestu z filharmónie. Ale vďaka všetkým mamám, i tej mojej...keby vedela, že tento krásny sviatok som strávila v poľskom mestečku,a bola som na 2 sv. omšiach v kostolíku, kde sa r.1902 sobášili jej rodičia.

Amen!

1Jn 4, 11 Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.