Do poslednej chvíle svojho pontifikátu, Svätý Otec Benedikt XVI. nám odovzdáva vzácne ponaučenia... A akoby vo vedomí našej väčšej pozornosti po tieto dni, si na záver ponechal to najdôležitejšie.

Materialisticky orientovaný svet meria všetko, ba i hodnotu človeka, výkonnosťou, merateľnými veličinami, aktivitou.

Žiaľ, ani svet viery, apoštolát, evanjelizácia, nie sú imúnne voči týmto kategóriám.

Ak sme sa po tieto týždne, od 11.2., kedy pápež Benedikt XVI. ohlásil svoje odstúpenie z Petrovho stolca, zamýšľali nad tým, čo ho k tomu vedie a ako si to celé vysvetliť, dnes, pred modlitbou Anjel Pána, podal krátke, ale mimoriadne zásadné vysvetlenie on sám:

Nejde o odstúpenie, ale o povolanie.

Jeho rozhodnutie je odpoveďou na Božie povolanie slúžiť Cirkvi iným spôsobom, a to modlitbou. Verný svojmu menu a jeho veľkému patrónovi, sv. Benediktovi, ktorý svoj život a svoje poslanie vo svete postavil na dvoch "koľajách" ora et labora, kde modlitba predchádza a sprevádza činnosť, Benedikt XVI. sa cíti povolaný sústrediť sa ďalej práve na túto podstatnú súčasť služby Cirkvi. Podobne ako sv. Terézia z Lisieux pochopila, že pre Cirkev - mystické Telo Kristovo, tým najdôležitejším orgánom, z ktorého vyžarujú energie do všetkých ostatných, je srdce - miesto modlitby, aj Benedikt XVI. bude pokračovať vo svojej službe práve "zo srdca" Cirkvi...

Občas máme pocit, že jediná účinná služba bratom je tá činná, aktívna, "v teréne"... a až keď taká nie je realizovateľná, sľubujeme im, že sa budeme za nich aspoň modliť... V skutočnosti, vo svetle pravého dobra a pravej služby, je to presne naopak. Najprv sa treba modliť, odtiaľ človek nadobudne aj pravdivé poznanie, ako najlepšie pomôcť, aj nevyčerpateľný zdroj energie na uskutočnenie tohto plánu. A ak taká možnosť nie je, Boh sám sa ujme tejto veci.

Podobne ako Cirkev. Aj jej sa ujme sám Boh a isto vypočuje Benediktove modlitby.

Svätý Otče, vďaka Vám za túto lekciu. Vďaka i za túto službu Cirkvi, mimoriadne kontrastajúcu s našimi aktivistickými predstavami.