Ani prvý, ani posledný.... Opustili sme úvahy o Dávidovi, keď spáchal hriech. Nie aby sme na neho zabudli, ale aby sme mu tak v duchu dali čas na pokánie a zamysleli sa i nad sebou.

Uriáš padol v boji, kam ho poslal jeho pán  a príčina- obávané Batšebino dieťa umrie.Ešte doznievajú slová proroka Nátána, ktorý napomína Dávida podobenstvom:

"V ktoromsi dome boli dvaja mužovia, bohatý a chudobný.Bohatý mal množstvo stád, chudobný jedinú ovečku, ktorá rástla s jeho deťmi.K boháčovi prišiel pocestný, no jemu bolo ľúto vziať z oviec svojho stáda a preto zobral ovečku chudákovi a pripravil mi tú.". Dávid sa rozčúlil a ihneď nazval toho človeka mužom smrti a zvolával naň všetky tresty.. A Nátán nebojácne odvetil: "Ty si ten muž!" A vymenoval mu aj tresty, ktoré si zaslúži za svoje konanie on.

Dávid sa spamätáva.

Tresty skutočne prišli, a nielen smrť syna.

Ale: Zanevrie Dávid na Boha?

NIE!!!

A v tom je jeho veľkosť. Dokáže pred svojim Bohom klesnúť na kolená, vyznať vinu, odprosiť a prijať pokánie.

A z Dávidovho pera a harfy vychádza jeden z najkrajších žalmov všetkých čias.

"Zmiluj sa, Bože nado mnou mnou pre svoje milosrdenstvo

a pre svoje veľké zľutovanie  ZNIČ moju neprávosť."....je celý nádherný a zasluhuje si daľšiu úvahu.

Tu je Dávidova veľkosť....

Ja spácham hriech a bojím sa ísť na spovedˇ, lebo....za koho ma bude považovať kňaz...ktorý musí na ňu chodiť tiež.

Ja obviňujem Boha z krutosti, ako ma potrestá a  dávam voľný priebeh fantázii, na milosrdenstvo ani len nepomyslím......

A ešte väčšie tresty ako pre seba žiadam a očakávam od milosrdného Boha od tých, ktorí sa dotkli hoci len mojej samoľúbosti.....

Je to tak?

Dávid sa dostal do Božieho Slova preto, aby som sa rozpamätal, že je to trochu inak...