Nakupujem v Lídli. Stojím v rade a čakám, kým budem môcť zaplatiť. Predo mnou mladý muž a dve na plné kolo chichotajúce sa slečny.... Nie nechystám sa vzdychať, ani nariekať.... práve naopak. Chcem ďakovať.

Z druhej strany, tam kam odchádzajú zákazníci len čo už zaplatili za tovar, stojí staršia žena. "Môžem na chvíľku?" pýta sa slečien i mladíka. Zazrú na ňu, ale nepovedia nič.

A tak sa staršia žena nakloní k pani sediacej za pokladňou a vytiahne niekoľko mincí, do 5 Eur chýba nejaký ten cent. "Prepáčte, ale vydali ste mi viac ako ste mali." Ukazuje na pokladničný blok.

Pani pokladníčka na ňu pozerá v nemom úžase. Ponáhľa sa. Zákazníkov je veľa a doma má malého syna, nechala ho v teplotách.

"Chýbali by vám," usmieva sa staršia pani a necháva mince na pulte. Bez slova odchádza.

"K.......," zaznie z úst mladíka.

Pani pri pokladni, ešte stále prekvapená správaním ženy, sa však naňho pozrie. "Nie. Ona je normálna a vie čo sa patrí." Mladík mlčí. Aj slečny sa prestali smiať. Platia... ticho....

A ja sa modlím a ďakujem Bohu za túto ženu, ktorá možno sama nemá toho veľa.

Ale verí, že Boh sa stará o maličkých, ak túžia po jeho pomoci.

Prichádzam na rad. Pani pokladníčka sa usmieva: "Videli ste to?"

 Prikývnem.

"To by nespravil hoci kto."

"Nie. Ale mal by to spraviť každý, kto vo svojom srdci  (nielen na perách) nosí Ježiša."

..............................

Je večer a ja ti Bože ďakujem za neznámu pani i za niekoľko mincí,

 za skúsenosť ľudskosti a samozrejmosti.

Za tých, ktorí žijú podľa hodnôt, ktoré si nám zanechal v desatore.

Žobrem o milosrdenstvo a o Dary Ducha pre tých, ktorí si svojvoľne posúvajú hranice zákonov života i smrti....

A pýtam sa? Kde ťa nosím Pane? V srdci? Na perách? Či aj v skutkoch? Ako je to so mnou a s tebou?

Pane, buď s nami.. a nauč nás konať skutky, aby sme znova našli Teba.