Niekedy nás môže zaskočiť realita dosť nepripravených. Vačšinou sa plní elánu a síl pustíme do niečoho, čo sa nám zdá správne a osožné, ale po určitom čase sa dostaví pocit vytriezvenia, keď musíme znovu a znovu bojovať s tým, prečo sme sa vôbec pustili do nejakej výzvy. Veci, ktoré sa nám zdajú prospešné sa nakoniec neujmú a tí, ktorí sa tvárili aké je to super si nevedia nájsť čas na to, aby naozaj potvrdili to, čo deklarovali. Samozrejme výnimka potvrdzuje pravidlo. A tak sa nám veci naťahujú do neuveriteľnej dĺžky a projekty, ktoré môžu prinášať ovocie začínajú mať existenčné problémy. Pritom je to také jednoduché, stačilo by, aby sme všetci bojovali spoločne za rovnakú vec. Vtedy veci napredujú oveľa rýchlejšie a ľahšie. Jediné čo sa dá v tejto dobe urobiť je obrátiť sa na Otca s prosbou o pomoc, aby ostatným otvoril srdcia a aby požehnal to, čo sme sa dúfam v jeho mene rozhodli vykonať.