O pravdivosti tohto nadpisu som mal možnosť presvedčiť sa už niekoľkokrát. Vždy tá mela úžasných ľudí, kapely, ktoré vedia o čom spievajú (čo dnes nie je samozrejmosť :)), počasie, ktoré sa občas zduje a okorení to nejakým tým sympatickým nepohodlím a, samozrejme, program nabitý do popuku. Skrátka, Boží angažmán na tejto veci vidno na každom kroku.
Pre mňa osobne boli najzážitkovejšie dva ročníky. Moja nerozhodnosť nevie povedať, ktorý bol lepší a tak vám v chronologickom poradí predstavím to najlepšie z obidvoch. Prvý z nich bol vlastne môj prvý. Bol to ročník, keď sa v Trnave koncentroval rekordný počet ľudí vďaka kapele Delirious?, takže bližšie k nemu:
50 hodín festivalovania, 1 hodina spánku:
Ono to vlastne nebolo ani tak 50 hodín festivalovania ako skôr 50 hodín bdenia počas ktorých sa odohral aj celý Festival Lumen. Začalo sa to v piatok ráno. Školský deň. Ale mňa v ten deň trápilo čosi iné. Poobede som mal ísť na môj prvý Lumen a vzhľadom na to, že som bol fanušíkom Delirious?, môj deň sprevádzal asi takýto úsmev:
Z Novej Bane nás vtedy išla pekná tlupa. Neviem už presne koľko, ale 4 ľudia by nás na prstoch rúk nespočítali. Už v to piatkové poobedie som bol dosť unavený a to som ešte netušil, že si na dlhšie ako hodinu ľahnem až v nedeľu ráno o 10. Priebeh festivalu si už veľmi nepamätám. Viem len, že na Delirious? to bola najväčšia masa ľudí v akej som sa kedy ocitol a tiež, že sme vtedy parádne zmokli. Nemyslite si však, že sme tam chodili celý festival ako múmie, nevyspatí, nepríčetní a podgurážení. To nie. Práve naopak, Lumen nám spôsobil toľko radosti, že po celom dni skákania na koncertoch, sme v noci „nemohli“ zaspať a hrali sme s priateľmi rôzne hry (pod pojmom rôzne hry myslím Mestečko Palermo :)).
Je pravda, že posledné hodiny bdenia v nedeľu ráno už nestáli za veľa, ale vzhľadom na to, že sme ich strávili vo vlaku to nebola tragédia. Od tohto parádneho víkendu, keď Lumen debutoval v mojom živote som mu nedokázal povedať ani raz nie. To spôsobilo, že o dva roky...
Switchfooooot :)
Na tento ročník asi nezabudnem nikdy. Išlo nás z nášho mestečka síce o dačo menej. Už by nás na rukách spočítal aj jeden človek, a aj ten pomer 50:1 prešiel do výrazne ľudskejších hodnôt, ale tie kapely, tie zážitky. Que bueno. Osobne tu vyjadrujem, že kapely, ktoré som zažil na tomto ročníku a tým myslím Superchick, Maleo Reggae Rockers a Switchfoot by ma vedeli na Lumene ešte potešiť. Veľmi potešiť :). Toľko pár slov organizátorom, teraz tie zážitky. Musím priznať, že sme sa snažili opäť nadviazať na ten pomer využitia hodín spred 2 rokov, ale únava bola v tomto prípade silnejšia. Náš neúspešný pokus mal preto za následok, že sme ráno zaspali na omšu. Teraz sa tu nechcem rúhať, ale Boh to tak asi chcel (omšu sme si vynahradili večer), lebo na prechádzke, ktorú sme zvolili ako alternatívu, sme smerom od námestia začuli známe tóny Switchofooťáckej pesničky Bullet Soul. Tak sme tam rýchlo namierili a to ti pred prázdnou rannou Trnavou mali nácvik. To by ešte nebolo nič zaujímavé, len keď zrazu s nácvikom sekli a Jon (ich spevák) sa vybral na námestie, že sa trochu pofotí. Doteraz toho momentu ľutujem. Neviem prečo, keď všetci sa s ním fotili, my sme tam iba stáli a pozerali sa. Keď už sme konečne zamerali jeho súradnice a vyslali napred posla s foťákom, Jon po niekoľkosekundovom čakaní asi usúdil, že to je koniec, pričom nášho posla si nevšimol (prepáč Domin, že som ťa nazval poslom; hodilo sa mi to do textu :)). Aj napriek tomu, že fotka nevznikla, zábery v našich hlavách áno a zatiaľ tam držia. No a večerný koncert Switchfoot to už slová nepotrebuje. Nie nadarmo získali pár mesiacov na to Grammy :).
To sum up
Tak ako vidíte, Lumen je miesto úžasných zážitkov. A to som tu spomenul iba dve naj veci, ktoré sa mi usadili v hlave v spojení s Lumenom. Preto neváhaj, zober kamarátov, kamarátky a 2. júnový víkend sa vidíme v Trnave ;-) Tento rok sa je opäť na čo sa tešiť ;-)