« Назад

Božia PN-ka

Božia PN-ka

 

 

 

Potešila som sa, že ju hneď z rána vidím na istej sociálnej sieti svietiť. Ale bolo to v neobvyklom čase. O takom to čase je predsa v práci. Možno má dovolenku, alebo žeby bola chorá? Ale veď ona nezvykne byť chorá..., tak to bude niečo vážnejšie! A bol za tým škaredo vyvrtnutý členok na lyžovačke. Takže predsa....PN-ka. Po pár prehodených vetách mi hneď povedala, že to bude dobré..., že sa to spraví a ešte niečo na spôsob, že Pán sa postará. No ja som jej nato odpovedala, že tu bolesť a ten stav dôverné poznám... Lebo sa mi to často stáva, vzhľadom na môj slabý zrak. A už som si tiež zvykla na rozbité kolená, na vyvrtnutý členok...na deravé nohavice, na rozbité lakte, na modriny, len pretože som prehliadla schod a pod. Aj som sa sama tomu zvykla smiať, že sa mi neotvoril padák... , no a čo už s tým narobím. Raz mi jeden lekár pri ošetrovaní povedal, že vyvrtnutý členok je horší ako bežná zlomenina. LOna mi znovu napísala, že Pán sa postará a my predsa musíme ísť s úsmevom ďalej. Aj napriek tomu uisťovaniu som z tých slov cítila bolesť a smútok. Nepôsobilo to na mňa presvedčivo. A tento stav už trval dlhšie...

 

Tak som s tým šla pred Ježiša...

Pýtala som sa ho, Pane prečo mám poslednú dobu ten pocit, že sa za Tvoje slová iba skrývame. A veríme im vôbec...???

 

Ostala som veľmi prekvapená..., keď mi začal ukazovať rôzne situácie od môjho ranného detstva, spojené s mojimi chorými očami a slabým zrakom. Spoznávala som sa, ako nad rozťatým kolenom skrývam slzy a bolesť, aby ma nik nevidel plakať. Aká som bola zahanbená, keď ma z chodníka zdvíhal mladý chlap. Ako som odmietla pomoc, keď som si vyvrtla členok pred kostolom... lebo som zakrývala svoju slabosť. Hanbila som sa, že mám taký slabý zrak. A ešte stovky iných situácii a zranení drobných i veľkých... Ako som pociťovala obrovskú potupu...

A On načiahol ruku ku mne a povedal, len túto krátku vetu. „Obetuj to mne!“

A ja som si s plačom uvedomila, že som to nikdy neurobila. Obetovala som všetko iné, len nikdy nie toto čo chcel odo mňa môj Ježiš. A On chcel so mnou iba plakať... a musel nato čakať 50 rokov!

 

Ach, ako často sa Pane hráme na hrdinov... ,lebo v tomto svete slabí nemajú miesto! Ako často sa ešte aj skrývame za hromadu silných citátov! Ba aj svoje slzy plačeme len doma do vankúšov. A dokonca ich skrývame aj pred samotným Bohom! A On chce od nás IBA tak maalo..., chce s nami plakať...!

 

 

Boh nechce mať s Teba víťaza. Boh chce mať z teba bojovníka..., tak sa nevzdávaj! / o. M. Kuffa /.

 

Ale aj tí najlepší Egyptský bojovníci prichádzali z bojiska zranení, krvácajúci, stonajú, ba aj plakali... Potrebovali ošetriť rany a načerpať síl.

 

Popremýšľajme v tichosti a pôste nášho srdca ,či práve toto nechce aj od vás Boh. On určite nečaká, že to bude len o sebazápore, o jedle, alebo o aj tak nesplnených predsavzatiach.

 

Nehrajme sa už ďalej na hrdinov, len mu dajme práve teraz priestor ,aby On mohol konečne s nami plakať...

 

Nech sme po skončení pôstu, plný pokoja, radostí a odovzdaností, rozhodnutý spolu s ním niesť svoj kríž a vytrvať v tom. Nech načerpáme v tomto pôste s Bohom nové sily, aby sme mohli v radostí prežívať svoju V. Noc !

Lebo na PN-ku nechodia zdraví, ale chorí, ktorí počas nej relaxujú a načerpávajú novú silu a obnovujú si svoje zdravie.

Lebo Kristus neprišiel na tento svet trpieť kvôli zdravým. On prišiel kvôli chorým a slabým, nie kvôli hrdinom....

 

 v

Следующий
Комментарии
sign-in-to-add-comment
Отправлено в 22.02.12 21:42.
Отправлено в 23.02.12 13:57 в ответ на Žužu Vandáková.
krásné..povzbudivé slová, ktoré som potrebovala dnes počuť vrelé dakujem
Отправлено в 23.02.12 19:39.
Padáme a padáme a niekedy stačí iba málo. Požiadať o pomoc.
-Vystrieť ruku a povedať pomôž mi prejsť, potrebujem ťa!
Poznám tie rozbité kolená ale takto som sa nad tým nezamyslela.
Vďaka.
Отправлено в 24.02.12 0:29.
veď ani ja... vo všetkom možnom som Ho prosila o pomoc. A v tomto som sa hrala na hrdinu a už som si to po tých rokoch, ani neuvedomovala !!! Vďaka Bohu, že to oslovilo...
Отправлено в 24.02.12 6:42 в ответ на Jarmila Haragová.
ja práve sedím nemôžem písať oboma rukami, lebo som dostala ráno obstrek do ľ. klbu palca a do večera sú väščšie bolesti...a nemám sa koho spýtať či to má tak bolieť,že nemôžem rukou ani v zápästí hýbať.čo predtým som môhla.a dalšie bolesti zo vztahov..idem do postele .....volať k J.K....a obetovať svoju bolesť....ešte raz vdaka..
Отправлено в 24.02.12 21:21 в ответ на Vlastimila Krafčíková.
Vďaka, povzbudilo a hlavne postrčilo k vetšej snahe sa na to pozerať ináč... Som teraz už tretí mesiac na PN a je to ťažké... Dr. ma nechcú pustiť ešte do práce, ale ja začínam mať i finančné ťažkosti a stojím si za svojim a pritom asi stačí iba väčšia dôvera v Boha! Lebo ako píšete, On prišiel kôli chorým a slabým... :-)
Отправлено в 25.02.12 16:19.