Keď som bola dieťaťom žila som v nádeji, že život je krásny. Starší mi vraveli, aby som sa tejto viery nevzdávala a že nie je nič lepšie ako detský a úprimný pohľad na svet. Vravela som si, že nie je nič ľahšie a že nikdy nebudem ako tí životom ubití dospeláci. Vedela som o utrpení, ktoré niektorí prežívajú a žila neustále v nádeji, že ak budem mať šťastie a žiť správne, nebude sa ma týkať.
Keď som vyrástla uvedomila som si, že život je trápenie. Nestačí žiť správne, aby som sa vyhla utrpeniu. Nie je spravodlivý. Nie je krásny. Iba ak ste silní a aj v ťažkých chvíľach budete hľadať jeho krásu. Život je totižto plný strastí, žila som v presvedčení, že ak sa človek aj má chvíľu dobre tu na Zemi, môže čochvíľa očakávať rany osudu horšie, ako si vie predstaviť. Môže trpieť a to nie len fyzicky ale aj psychicky, nie len kvôli svojmu stavu, ale aj kvôli stavu tých, na ktorých mu záleží najviac.
Teraz ďakujem Bohu za môj dnešný postoj. Život nie je len krásny, život má v sebe veľa trápení. A vďaka ním môžeme oceniť tie pokojné chvíle. Ale čo je dôležitejšie, život je plný bolesti, ktorú nesmieme odmietať a nedá sa jej vyhnúť ako som si naivne detsky myslela. Treba ju len prijať, s otvorenou náručou a držať sa jednej zásadnej a nádhernej možnosti – obetovať ju Bohu na kríž, pretože on nás naučí milovať svoje kríže.
Život je zábavný, raz si hore a raz dole. Raz sa zdáš silný a povzbudzuješ všetkých navôkol a už o pár minút hľadíš na svoje rozbité šťastie a nádej, ktorá ti bola všetkým. Nie je to o tom vyhnúť sa utrpeniu, nie je to o tom čakať od života len utrpenie. Je to o tom vložiť to do Božích rúk.
Hovorím teda, nech Duch svätý urobí z nás ustavičnú obetu pre Teba, nie len slovami, ale srdcom. Ak o to prosím v kostole musím to žiť aj v živote. Obeta je láskou.
Bože, nauč ma prijímať kríž a vnímať tvoju Božiu vôľu vo všetkom. Amen
