« Назад

smútok

Tak teda vpúšťam dnu tú čiernu obludu

Postáva v rohu bez jedinej otázky

Sadá mi na hruď berie zbytok kľudu

Do čela mi vrýva bolestivé vrásky.

 

A nemôžem dýchať, ticho mi šepotá

Do ucha,  do srdca prázdne stony vtláča

Drží sa mi ramien, myšlienky omotá

Slzami mi líca do posledku zmáča.

 

Keď sa rozlúčime bez sily, bez smiechu

Necháva  dušu na slnku hriať sa

Odíde z očí, no sadá za strechu

Príde keď uverím, že navždy sa stráca.

Автор Veronika Terézia Valúchová
08.08.15 14:07
2886 Просмотров, 0 Комментарии
Среднее (0 Голоса)
Средний рейтинг 0.0 звезд из 5.

newest-from-author

Следующий
Комментарии
sign-in-to-add-comment