Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve?“ On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: „Poďte, už je všetko pripravené.“ A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal? „Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!“ Druhý povedal: „Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!“ A ďalší povedal: „Oženil som sa, a preto nemôže prísť.“ Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: „Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!“ A sluha hlásil: „Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.“ Tu pán povedal sluhovi: „Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.“ Lk 14, 15-24

Každý deň sme pozívaní Ježišom na stretnutie. Náš Boh nás každý deň očakáva a teší sa na nás v obete a spojení cez Oltárnu sviatosť. Každý deň je nám ponúkaný zázrak, ktorý nikdy nepochopíme v jeho úplnej podstate- teda v dokonalej láske a milosti. Svätá omša by mala byť pre nás samozrejmosťou, pokiaľ je to možné. Vyvrcholením dňa. Ak máme každý deň príležitosť byť mu tak blízko, aj napriek tomu, že to nikdy celkom nepochopíme, mali by sme ju využiť. Ale robíme tak?

„Poďte, už je všetko pripravené!“ A naraz sa začneme vyhovárať.

·         Mám veľa práce, nemôžem. Bože, Ty to vidíš, koľko toho dnes mám. – JE TOHO NAOZAJ AŽ TAK VEĽA? Nedá sa práca odložiť? Stihnúť pred, či po svätej omši? Viem, že niekedy nie. Ale ak hovorím za seba, vždy áno. Vždy sa to dá. Ak na svätú omšu idem, On to zariadi. Všetko sa vyrieši, až zázračne sa všetko stíha. Nezabúdajme, že pred stresom a ponáhľaním varujú aj všetci doktori- najlepšie spojenie a upokojenie sa, nastáva práve tam.

·         Som príliš unavený, Pane. – TÚŽIM PO SKUTOČNOM ODPOČINKU? Je dobré sa zastaviť, mať čas pre seba. No som si istá, že aj na ten príde. Po tom, ako obetujeme svoj čas Jemu. Zastaví sa na čas, nielen telo a myseľ- ale aj duša. Dokonale si odpočinie nielen naša fyzická, ale aj naša duchovná stránka. Nič nám nedá skutočnejší pokoj a odpočinok ako stretnutie s Ním. Nič nás tak neposilní, nerozveselí ako účasť na svätej omši (svätej hostine, čítaní Božieho slova s ľuďmi, ktorí sa chcú s Ním rovnako radovať).

·         Kostol je príliš ďaleko, vonku je veľká zima. – Toto ma bohužiaľ tiež veľakrát odhovára od účasti na svätej omši. Ale nesmieme zabúdať, že čím je cesta do kostola ťažšia- tým je väčšia naša obeta, očistenie našej duše pred vyvrcholením nášho dňa.

Prečo na nás náš Boh každý deň musí čakať a toľkokrát musí byť sklamaný, lebo my- kresťania, sme dali prednosť niečomu „dôležitejšiemu.“ Bolo to naozaj až také dôležité? Nie, vo väčšine prípadov, nebolo..

Vždy to ľutujem, že som nešla. Ale on mi vždy odpúšťa a čaká. Aj zajtra. Ale ak neprídu tí, pre ktorých hostinu prichystal , nakoniec neokúsia Jeho večeru.