Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých

Vatikán 18. októbra – Svätý Otec František dnes pri svätej omši na Námestí sv. Petra vyhlásil za svätých talianskeho kňaza Vincenta Grossiho (1845-1917), španielsku rehoľnú sestru Máriu od Nepoškvrneného počatia (1926-1998) a francúzskych manželov Ľudovíta Martina (1823-1894) a Máriu Zéliu Guérinovú (1831-1877), rodičov sv. Terézie z Lisieux. Pred Bazilikou sv. Petra vyzdobenou gobelínmi s ich podobizňami hneď po úvodnom speve vzývania Ducha Svätého prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato sprevádzaný troma postulátormi káuz predniesol žiadosť o svätorečenie kandidátov a predstavil ich životopisné črty.
Diecézny kňaz Vincenzo Grossi pochádzal z oblasti severotalianskej Cremony, pôsobil ako farár na viacerých miestach, pričom sa staral o chudobných, katechizoval vidiecku mládež a založil kongregáciu Dcér Oratória, zomrel v roku 1917.
Sestra Mária od Nepoškvrneného počatia, vlastným menom Salvat Romerová, sa narodila v roku 1926 v Madride. Vstúpila do Inštitútu sestier Spoločnosti Kríža a obetavo slúžila chudobným. Neskôr sa stala generálnou predstavenou rehole. Zomrela v roku 1998 v Seville.
Ľudovít Martin pochádzal z Bordeaux, kde sa narodil v roku 1823. Živil sa ako zlatník a hodinár a v roku 1858 si vzal za manželku Máriu Zéliu Guérinovú, o osem rokov mladšiu, pôvodom z Alençonu. Boli vzornými manželmi a rodičmi. Z deviatich detí, ktoré sa im narodili, prežilo iba päť dcér, štyri z nich vstúpili ku karmelitánkam v Lisieux, piata vstúpila do kláštora Sestier Navštívenia. Zélia zomrela na rakovinu ako 45-ročná, Ľudovít si vo vyššom veku prešiel mnohými chorobami a zomrel ako 71-ročný, v roku 1894.
Keď doznel spev litánií ku všetkým svätým, Svätý Otec slávnostne predniesol v latinčine kanonizačnú formulu. Pri oltári vystavili relikviáre s pozostatkami nových svätých, ktoré prinášali v procesii skupiny rehoľných sestier a rodina s deťmi.
Evanjelium (Mk 10,35-45) zaznelo slávnostnou formou po latinsky a grécky. Svätý Otec sa v homílii zameral na služobný charakter autority v Cirkvi. Vyšiel zo slov proroka Izaiáša o poníženom a trpiacom Pánovom Služobníkovi (Iz 53,10-11) a zdôraznil Ježišov príklad slúžiacej pokory a obetovania vlastného života pre záchranu druhých. Z Markovho evanjelia pripomenul svetské ambície apoštolov Jakuba a Jána po popredných miestach a následné Ježišovo napomenutie:
„«Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom» (Mk 10,43). Týmito slovami ukazuje službu ako štýl autority v kresťanskom spoločenstve. Kto slúži iným a je skutočne bez prestíže, má ozajstnú autoritu v Cirkvi. Ježiš nás pozýva zmeniť mentalitu a prejsť od pachtenia sa za mocou k radosti v nenápadnosti a službe, vykoreniť inštinkt dominovania nad druhými a praktizovať čnosť pokory.“
Ježišov príklad autority je v protiklade ku svetským kritériám, pokračoval pápež František, no Ježišova skúsenosť znášania utrpenia korešponduje s naším vlastným utrpením. S poukazom na List Hebrejom (4,14-16) zdôraznil, že „Ježiš vykonáva kňazstvo milosrdenstva a spolucítenia,“ a toto sa vzťahuje aj na povolanie každého jedného kresťana:
„Každý z nás, nakoľko je pokrstený, má vlastnú účasť na Kristovom kňazstve. Veriaci laici na všeobecnom kňazstve, kňazi na služobnom kňazstve. Preto všetci môžeme prijímať lásku, ktorá vyžaruje z jeho otvoreného Srdca, ako pre nás samých, tak i pre druhých: stávajúc sa ‚kanálmi‛ jeho lásky, jeho spolucítenia, zvlášť voči tým, ktorí sú v bolesti, úzkosti, bezradnosti a v samote.“
Do súvisu so vzorom Ježišovej slúžiacej pokory dal potom Svätý Otec práve kanonizovaných svätých:
„Tí, ktorí boli dnes vyhlásení za svätých, vytrvalo slúžili bratom s mimoriadnou poníženosťou a láskou, napodobňujúc tak Božského Majstra. Sv. Vincent Grossi bol horlivý farár, vždy pozorný voči potrebám svojich ľudí, osobitne voči zraniteľnosti mladých. Pre všetkých so zápalom lámal chlieb Slova a stal sa Dobrým Samaritánom pre najnúdznejších.
Sv. Mária od Nepoškvrneného počatia čerpajúc zo zdrojov modlitby a kontemplácie osobne žila s veľkou pokorou službu tým najposlednejším, so zvláštnou pozornosťou k deťom chudobných a chorých.
Svätí manželia Ľudovít Martin a Mária Zélia Guérinová žili kresťanskú službu v rodine, vytvárajúc deň čo deň prostredie plné viery a lásky, a v tejto klíme vzklíčili povolania dcér, medzi ktorými je sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša.
Žiarivé svedectvo týchto nových svätých nás pobáda vytrvať na ceste radostnej služby bratom, dôverujúc v Božiu pomoc a v materinskú ochranu Márie. Nech teraz z neba bdejú nad nami a podopierajú nás svojím mocným orodovaním.“
Kanonizácia bola súčasťou programu 14. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov na tému „Povolanie a poslanie rodiny v Cirkvi a v súčasnom svete“. V počte 270 synodálnych otcov z celého sveta boli prítomní aj slovenskí arcibiskupi Stanislav Zvolenský a Ján Babjak. Najbližšími koncelebrantmi pápeža Františka boli predsedajúci delegáti synody, hlavný relátor a generálny sekretár Biskupskej synody.
Na námestí zaplnenom pútnikmi boli prítomné aj oficiálne delegácie, ktoré Svätý Otec v závere pozdravil. Napr. zo Španielska pricestoval starosta Sevilly a viacero ministrov vlády, ďalej rehoľné sestry zo Spoločnosti Kríža a množstvo ďalších pútnikov, najmä z Adalúzie. Z Francúzska to boli predovšetkým skupiny z Bayeux, Lisieux a Sées, z Talianska hlavne z diecéz Lodi a Cremona a členky Kongregácie dcér Oratória. Medzi pútnikmi zo Slovenska boli okrem iných veriaci z Farnosti sv. Terézie z Lisieux v Prievidzi – Zapotôčkoch, pútnici z Bratislavy a ďalší.
Slávnosť uzavrela poludňajšia modlitba Anjel Pána, pred ktorou Svätý Otec predniesol výzvu k upokojeniu napätej situácie vo Svätej zemi:
„Drahí bratia a sestry, sledujem s veľkým znepokojením situáciu veľkého napätia a násilia, ktoré sužuje Svätú zem. V tejto chvíli je potrebné veľa odvahy a veľa sily ducha povedať nie nenávisti a pomste a urobiť gestá pokoja. Preto sa modlime, aby Boh posilnil vo všetkých, v tých, čo vládnu i v občanoch, odvahu postaviť sa proti násiliu a urobiť konkrétne kroky k uvoľneniu napätia. V aktuálnom blízkovýchodnom kontexte je viac než kedykoľvek rozhodujúce to, aby sa nastolil pokoj vo Svätej zemi. Toto od nás žiada Boh i dobro ľudstva.“ -jb-