« Назад

Otázniky

Otázniky

Otázky - dávame si ich neraz aj sami sebe, aj keď nie vždy si dokážeme na ne sami sebe objektívne odpovedať. Je tu predpoklad, že sebe neklameme, ale môžeme sa zmýliť.

 

Otázniky v živote, vždy  sú lepšie, ako úplná hluchota srdca, kedy robíme všetko mechanicky bez prítomnosti Ducha Svätého, len ako roboti. Pokiaľ viem čo mi chýba, viem za to bojovať - prosiť. Pri túžbe úplnej odovzdanosti sa Bohu, často pociťujeme, že v nás niečo nie je, čím by sme si sami sebe dokázali túto oddanosť, ale Boh nám dá spoznať, že sme nedokonalí a prijíma nás takých maličkých, nedokonalých akí sme, ak si svoju malosť v pokore uvedomujeme. Prosím o odpustenie! Myšlienky sa rinú a obávam sa, že si skôr odpovedám sebe. Vnímala som, že mi chýba pokora a každú chvíľu som si myslela, že už chápem čo k svojej pokore potrebujem, ale žiaľ, (alebo vďaka Bohu?), za pokoru sa modlím neustále. A priznávam sa, že častejšie nechápem svoje stavy, ale už sa s tým až tak netrápim, lebo v jednom som si istá, že Boh ma miluje takú aká som, a keď to bude Jeho vôľa dá mi odpoveď. Otcova náruč zahojí rany, zastavuje krvácanie, zahatí prúd rozbúrenej rieky, zahasí spaľujúci oheň, zbrzdí rútiaci sa kolos, otvorí sa pre objatie, vystrie sa pre pohladenie, zovrie v láske.

Nebojme sa!  Priznávam sa, zabudla som kde som to čítala, že sa nemáme báť 365 dní v roku, lebo s nami je Boh. Zlý sa nezaprie! Môže si dať podobu akú chce, aj tak sa odhalí.

Keby sme hľadali v láske lásku Boha, a nie len povrchne posudzovali a odsudzovali, ale usilovali sa zdokonaľovať vlastným pričinením to, čo existuje, predišli by sme štiepeniu a kresťanstvo by sa mohlo rozvíjať bez deštruktívnych alebo  zákerne zaobalených útokov. Každý musí začať od seba. Aké svedectvo vydávam svojmu okoliu, aby som upozornila na to čo „láska koná“  a že je plodom mojej viery? Radostné slová, ktoré nám dávajú istotu, že nie sme sami v rozhodovaní v ťažkých chvíľach, ale je s nami ten, ktorý nám prisľúbil: "Hľa, ja som s vami až do skončenia sveta!" Dôverujme mu.

Začať musím od seba. Zmeniť treba najprv   svoje srdce  a svoje zmýšľanie, potom môžem pracovať na zmene života. Ako prvý krok musím  mať schopnosť rozlišovania, aby som svoju dušu správne nasmerovala. Pokiaľ súdim, závidím, neviem milovať svojho blížneho ako seba samého a neviem milovať aj svojho nepriateľa, vždy ostane záporný bod, ktorý bude brániť pozitívnej  zmene.

 

Všemohúci Boh,   vidí  aj skryté veci. Ježiš Kristus nás učí konať  s čistým úmyslom z lásky k Bohu. Lebo jedine tak môžeme dostať večnú odmenu, ktorú  Boh pripravuje  tým, ktorí nehľadia na pominuteľnú svetskú slávu.  Tak ako mám rada svoju vnučku,  svoje deti  a teším sa z každej chvíli, ktorú s nimi môžem tráviť, že si ich môžem privinúť, tak mám rada aj úprimnú kresťanskú lásku, ktorú vnímam vo svojich bratoch a sestrách, ktoré nežiarlia, nezávidia, ale ťa ustavične povzbudzujú,  čo napriek svojmu veku  potrebujem. Sú aj takí, čo nás znechucujú.

Takéto vyznanie ma priviedlo do hlbokého rozjímania, k otázkam   aj zamysleniam  nad mojim vzťahom k Bohu aj nad sebou. Už som sa naučila ďakovať Pánu Bohu aj za kríže. Už som to aj vyjadrila inde, ale častejšie sa mi stáva, že bolesti a útrapy prežívam ako sklamania, nie ako radosť, že môžem niesť Kríž s Ježišom Kristom. Potom nastúpi úvaha, ktorá vyústi v kontemplatívnu modlitbu a tak sa moje srdce upokojí, lebo je oživené láskou.  Spomeniem si na Ježiša Krista, ktorý  mi môže dať odpoveď. Priateľ, ktorý ma len zahrnie láskou, neoberie ma o nič, neurobí nič, čo by mi mohlo uškodiť, nevysloví  otázku, ani slovo, ktoré by ma mohli  zraniť, lebo "miluje".

Narodila  a vyrastala som   ako katolíčka. Otázky a výkričníky boli aj v mojom živote, ale mala som super duchovného vodcu :  "ak nedokážeš niečo zmeniť podľa svojich predstáv, chyba nie je v tebe. Keby to bola Božia vôľa, podarilo by sa ti to. Keď sa naučíš prijať Božiu vôľu, pochopíš, že tvoje miesto je tam, kde si,  a záleží len na tom,  ako to spracuješ a budeš žiť." Úprimnosť vzťahu a sila lásky sa nemeria v priestore ani v čase. Dôležité je, aby sme neostali hluchí na volanie. Ďakujem každému, kto ma nenechá bez odpovede.

 

Obrázok: google

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Niekedy je veľmi ťažké prijať vôľu Boha. Najmä vtedy, ak nás postretne nejaký kríž alebo ťažká situácia.
Отправлено в 15.10.12 16:15.
Máš pravdu, nie je to ľahké, ale keď nám dá Pán síl a prijmeme to, stáva sa ten Kríž pre nás šťastím, že ho smieme niesť spolu s Ježišom Kristom.
Отправлено в 15.10.12 16:21 в ответ на Patrik Páterek.
Najťažšie je odpovedať na otázku, ktorá má v sebe túžbu po láske a k tomu sú treba dvaja. Vďaka Ti Bože, že je toho druhého mám.
Отправлено в 16.10.12 10:36 в ответ на Anna Václavová.
Отправлено в 16.10.12 12:53.
Čakala som odpoveď na moju otázku? Je nad slnko jasné, že mi o odpoveď Boha ide. Kde je moje srdce, tam sú moje myšlienky, slová, skutky aj otázky.
Отправлено в 18.10.12 11:45 в ответ на Anna Václavová.
Milovať Boha je tak jednoduché – pri tom nemusím hľadať dôvody, lebo cítim, vidím, zažívam ako ma On miluje a vlastne moje srdce lásku len opätuje. A stačí keď viem „spievať“, aby som „nevyhorela“. Láska to nedopustí. Moje slabé vedomosti, môj kusý poznatok, ma predurčujú k tomu, že svojho Boha milujem, a keď sa aj budem akokoľvek intenzívne škrabať na roháče ilúzie, Božiu lásku nepochopím, nedocením ani nedokážem opätovať podľa zásluh. Viem len rozoznať, že aj keď som taká malá, nedokonalá, chudobná, bezvýznamná, Boh ma má vždy rovnako rád. A o čo sa chcem usilovať? Aby som nezablúdila na bludné cesty, aby ma Boh viedol na ceste k večnosti.
Отправлено в 18.10.12 11:47 в ответ на Mária Künzl.
Možno som si mala dať otázku sebe, či viem milovať svojich blížnych , či som si osvojila už dlhé roky predkladanú teóriu definovanú sv. Otcom Benediktom XVI. : “Kto chce iba poučovať, meniť druhých, je neplodný; Kto verí, nikdy nie je sám - ani počas života, ani počas smrti.“
Отправлено в 18.10.12 14:21 в ответ на Anna Václavová.
Ani som si neodpovedala na otázku, či mám pravdu? Nie preto, že by ma to nezaujímalo, ale preto, že mi viac záleží na mienke iných, než vlastnej. Najviac mi záleží na tom, čo mi chce povedať Boh, vo svojom slove, v mojich blížnych.
Отправлено в 18.10.12 14:21 в ответ на Anna Václavová.
Anička to že neodpovedáme nie je o tom, že nečítame ale o tom, že sa zamýšľame.(A toto platí aj pre Evky a Marienky a ...)
Pane Bože ďakujem ti za týchto priateľov.
Отправлено в 18.10.12 16:36 в ответ на Anna Václavová.