Keď sa skombinuje nejaká známa chuť a vôna s určitou melódiou, môže vyvolať spomienky, nostalgiu za niečím pekným z minulosti.

Na vianoce prežívané 18 rokov v rodinnom kruhu mám len tie najkrajšie spomienky. Vôňa medovníkov a koláčov, kapustnica.. ryby, vôňa čečiny z Betlehema.. Ach ten Betlehem.. rodinný poklad.. Stavanie Betlehema - to bol samostatný rituál. Staval sa asi 2 dni pred štedrým dňom. Na opísanie detailov týchto príprav by bol potrebný veľmi dlhý blog.. a to by som asi čitateľov nepotešil.. takže to vynechám :) Aby ste mali aspoň nejakú predstavu, ako vyzerá, nižšie je niekoľko fotiek.   Kulisu našich rodinných Vianoc dotvárala fujara.

Prečo práve fujara?

tu si to môžete vypočuť priamo originál v podaní môjho ocina:

Recording device: EDIROL R-09HR, 9.1.2012

Sú veci, ktoré robíme len niekedy alebo používame len pri určitých príležitostiach. Sú možno celý rok niekde odložené raz v roku ich vytiahneme na svetlo Božie. A takto to bolo v našej rodine na vianoce každý rok. Vždy na šterdrý deň sa ocino pustil do upratovania pivnice a mamka na neho bola nervózna, že či to musí robiť práve na štedrý deň. Keby sa aspoň raz v roku trochu nepohádali, myslel by som si, že majú ideálne manželstvo. A ďalšia neodmysliteľná súčasť vianoc v našej rodina bola fujara, ktorú ocino vytiahol po štedrej večeri, keď už boli darčeky vybalené a my sme si vychutnávali pravú vianočnú radosť a pohodu.