To nie my sa skláňame pred trpiacim Kristom a pokorne vyznávame svoje hriechy..., ale on sa pokoril pred nami a z kríža sa skláňa k našim hriechom a utrpeniam, akoby nám hovoril: "Viem o tom." A ukazujúc prstom na niektorú zo svojich rán, dodáva: "Sem to daj, tu to patrí..."

Rozmer večnosti, v ktorom sa udiala vykupiteľská smrť Bohočloveka na kríži, znamená aj to, že na tom kríži Ježiš Kristus trpí a zomiera za všetky utrpenia a hriechy všetkých ľudí, všetkých čias.

Isteže, to nemá byť pre nás motívom ľahkovážnosti voči našim budúcim hriechom, ale zdrojom pokoja, že o všetkom, čo nás trápi, či už je to pôvodu vonkajšieho, alebo vnútorného, on nielenže vie, ale to pokorne a s láskou už prijal a svojou vykupiteľskou smrťou premieňa na odpustenie a posilnenie.

Ak teda trpím, on ma pozýva "zavesiť" všetko svoje utrpenie do jeho otvoreného náručia na kríži. Tam to všetko už má svoje miesto, aj určenie: vykúpenie.

Požehnanú Veľkú Noc, priatelia MK. Zavesme spolu na kríž všetko, čo nás trápi... a pocíťme ľahkosť, s ktorou môžeme vstať do toho nedeľného rána.