Filištínci boli pohanským národom, ktorý sídlil na pobreží Stredozemného mora a snažili sa svoje územie rozširovať do vnútrozemia .Nenápadne sa posúvali horám v strede dobytej kanánskej krajiny a v bojoch mali striedavo úspechy a neúspechy. Bol to však v očiach Izraela národ pohanský, neobrezaný, hoci silný , muži boli fyzicky veľmi zdatní a tak sa Izraelci nepúšťali do vojen s nimi ľahkovážne, vždy čakali na vhodný čas. Ale tentoraz sa mala prejaviť aj Samsonova sila.

Prišiel čas, keď sa mládenci ženievajú Zapáčila sa mu práve filištínska deva a napriek odporu rodičov, ktorí ešte dodržiavali Mojžišov zákon, že Izraelita si nemá brať pohanku, ju predsa len získal. Svadba bola okázalá, píše sa o tridsiatich družboch a siedmich dńoch veselia..  Nedávno predtým zabil leva a cestou na vlastnú svadbu videl, že v jeho zdochline sa usadili divé včely. Bolo zvykom, že pri jedle a pití si orientálci dávali hádanky. Takto dal hádanku i Samson: "Z požierajúceho vyšiel pokrm a zo silného vyšla sladkosť." Ťažko im bolo hádať- a išlo tu aj o stávku, preto robili nátlak na nevestu, aby z neho odpove´d dostala. Podarilo sa jej to, prezradila ju svojim rodákom a tak Samson stávku prehral Nebolo preň problémom zaplatiť. Vybral sa do Aškalóna, zabil tam tridsiatich Filištíncov a priniesol, čo sľúbil- Ich sviatočné odevy.

Medzitým však jeho mladomanželku dal otec jednému z družbov. Samson sa rozzúril, pochytal zo tristo šakalov, pozväzoval im chvosty a medzi ne upevnil fakle. Tie potom zapálil a vypustil ich do obilia, spálil im tak nielen úrodu, ale aj olivy a vinohrady. Odplata nedala na seba dlho čakať. Filištínci vytiahli proti Judsku. Sami judskí muži prišli vyhľadať Samsona do jaskyne, kde sa ukrýval, rozhodnutí vydať ho, lebo na vojnu s Filištíncami si netrúfali.On nebol z kmeňa Júdu, ale Dan. Chceli ho odovzdať živého, poviazali ho . Tu však zostúpil naň Pánov duch a sila. Hrubé povrazy, ktorými bol poviazaný, popraskali ako tenké nitky, putá mu spadli z rúk. Našiel osliu čeľusť a ňou pobil tisíc Filištíncov, Tí sa rozutekali. Vysilený a vysmädnutý Samson prosil Pána o vodu a dostal ju pri prameni v Lechi a stal sa sudcom Izraela na dvadsať rokov.

Pán chcel dať Samsonovi ten najvzácnejší dar a zasvätiť si ho pre seba. Ale človek má rozumnú vôľu a dospelému synovi ani rady rodičov nezabránili zobrať si pohanku, ktorá neuctievala jediného Pána. Kým sa nedostal do osídel dievčiny, dokázal byť skromný a ani sa nepochváli, že zabil leva....Ale stalo sa to, čo i dnes- často na chvastúnstvo a vynášanie sa podnieti spoločnosť, ktorú vyhľadávame....stačí ísť do našich pohostinstiev, aby sme videli a počuli, ako chlapi z čírej chute zabaviť sa na niekom  povzbudzujú k falošným hrdinstvám.

Žena by mala byť mužovi oporou a nie zvodkyňou . Nahovorila ho prezradiť hádanku. Bol to vlastne podvod. Nuž a stáva sa, že ženy sú tie, ktoré nahovárajú na oveľa horšie veci.Keď sa muž potom pre následky rozzúri, niet mu rady a uchýli sa k niečomu ešte horšiemu- pomste. Posmta je tak silná, zlá vec, že človek nebýva spokojný, kým ju nevykoná.

Takto z Božieho daru, ktorý má byť pre radosť a úžitok, vyrastá zneužitím zlo.

A my?

Každý sme dostali nejaký boží dar, v ktorom vynikáme. Krstom sme mu zasvätení. Pri sviatosti birmovania prosíme, aby v nás Duch svätý rozmnožoval svoje dary. K tým patrí dar rozumu, múdrosti, poznania, sily ,rady, nábožnosti a úcty pred Pánom.

O tie nám treba prosiť, naša sviatosť birmovania je ukazovateľom smeru, kam sa máme uberať vo svojom živote a o čo prosiť.

Som silný? Prosím o mudrosť, ako so silou zaobchádzať. Som bystrý a ľahko chápem? Prosím o dar rady a pochopenie, že ten dar nemám pre seba, ale pre iných. Som vynaliezavý? Prosím, aby som tento dar nezneužíval na úkor iných.

A ku všetkým darom potrebujeme ešte pokoru- že dary nemáme od seba,

Vieru- že Boh nám v ťažkostiach vždy pomôže, a nábožnosť- že Bohu, jedine jemu patrí chvála a zvrchovaná úcta za všetko, čo mi dal.

A preto sa modlím aj: "...a neuveď nás do   p o k u š e n i a  .....ale   z b a v   n á s    z l é h o..." Amen.