Tento príspevok som písala už pred vyše týždňom, pred cestou na púť. Mal vyjsť počas mojej neprítomnosti (v utorok), ale kvôli nejakým technickým a iným veciam ho sem dávam až teraz. Aktuálny "Vďačný utorok" (i keď s meškaním) napíšem čím skôr.

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.


Tento týždeň nebudem mať možnosť pripojiť sa na internet a písať blog. Ale nechcela som vás nechať bez vďačného utorka, tak píšem tento príspevok popredu.

Teraz (v piatok) balím, chystám sa, prípravy na cestu vrcholia - a ja raz neviem, či sa viac teším, alebo obávam, či všetko zvládnem a stihnem ako treba.

Prípravy na cestu, balenie... Som vďačná, že sa môžem ísť (nielen) pozrieť do Medžugorja.

Vďaka za radosť. Za farby. A za modlitbu. Za Matku... 1806. A že som si poradila, aj keď som nevedela nájsť, čo som hľadala.

Včera sme hľadali dary "in a box" 1809. Takto mám v krabičkách nachystané jedlo na cestu ;)

Včera sme hľadali tiež dary "in a bag" 1812. Upravená taška s Jonášom. Vďaka!

A tiež "in a book" 1802. Zápisník - denník? pripravený na cesty. :)

1801. Nové veselé kachličky na objednávku. Nech robia radosť - Mne, kupujúcej, aj obdarovaným...

Z mojich vyše tisíc darov: 

1800. Ďakujem za radosť v srdci a silu k aktivite po celý deň. Vďaka za radosť z práce.
1801. Ďakujem za radosť pri príprave nových kachličiek. Dúfam, že tak ako robili radosť mne pri ich chystaní, prinesú radosť aj tam, kam poputujú. Vďaka za záujem o moju tvorbu. Vďaka, za talenty, ktoré smiem takto používať. Vďaka za radosť, ktorú smiem rozdávať. Vďaka...
1803. Som vďačná za príjemný vzduch, ktorý prúdi otvoreným oknom do bytu. Vďaka za teplo a vlahý vánok, a príjemné počasie na pobyt vonku. Vďaka za chvíle na balkóne, trebárs pri polievaní, alebo vešaní opranej bielizne.
1804. Ďakujem za rannú sv. omšu. Bola tak krásne pokojná (bez spevu) a príjemne naštartovala celý deň.
1805. Zarobené peniažky som už "investovala" na ďalšie tvorivé pomôcky. Vďaka za radosť z nových vecí a z nových príležitostí k tvoreniu.
1806. Stratila som svoj náramkový ruženec (ružencový náramok?). Tak som si chcela vyrobiť nový a už som si aj kúpila korálky s tým, že vhodnú šnúrku mám. Ale nevedela som ju nájsť. Najskôr smútok, ale nakoniec som si poradila. Korálky (iné - väčšie, farebnejšie) som navliekla na hrubší pásik kože. Teraz mám veselý náramok a slobodu v srdci. Vďaka! A nakoniec som našla aj tú pôvodnú šnúrku, tak si možno (ak stihnem) urobím aj náramok podľa pôvodného plánu. :)
1907. Vďaka za nápady, ktoré ma v tomto týždni postretli. Už sa teším, až ich všetky realizujem!
1812. Taška s Jonášom sa mi premenila na "príručnú tašku" - všila som do nej zips. A aby som mala dôležitejšie veci ako doklady a peniaze v lepšom bezpečí, vložila som si do nej menšiu taštičku, ktorej som tiež našila zips. Vďaka za taštičku, ktorú mi ušil môj syn. Vďaka za šikovného a milujúceho syna. Vďaka za moju mamu a jej zásoby, z ktorých som si smela vziať chýbajúci zips (nápad prišiel neskoro a druhý zips som nemala kúpený). Vďaka za čas, za šikovnosť rúk, za šijací stroj, za nápad, za... Vďaka za možnosť upraviť si veci tak ako potrebujem, alebo ako sa mi páčia. 
1815. Po rokoch mi padla do ruky záložka z namaľovanou ovečkou. Prekvapila ma, ale aj potešila. Vyvolala spomienky. A s veľkou radosťou som si ju založila do knihy, ktorú práve čítam. Vďaka za takéto milé prekvapenia. 

A som vďačná za mnohé veci, ktoré som si nestihla zapísať... a možno ani všimnúť. 
A ďakujem už teraz za všetko, čo ma čaká na ceste. Príjemné a krásne. Dobré a užitočné. A možno aj nepríjemné a ťažké. Však už viem, že niektoré puzlinky sa nám nemusia na prvý pohľad páčiť, a možno by sme si ich chceli upraviť. Možno majú vytŕčajúci roh, alebo niečo iné, čo by sme najradšej odstrihli. Ale až keď zapadnú na svoje miesto, až keď uvidíme celý obraz,  potom zistíme, že boli presne také, aké mali byť. 
Vďaka za túto myšlienku! Vďaka za ten pohľad. Vďaka, za útechu a radosť, ktorú mi prináša do života. 

Vďaka za všetko!

 

Želám vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný. 
Letitia.


PS: Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu na www.mojakomunita.sk