Spracovaný článok z knihy Emócie - dá sa im veriť? od Dr. Jamesa Dobsona

Ako sa dá spoznať Božia vôľa?

Ako spoznáte, čo chce v živote Boh práve od vás? Je to asi najdôležitejšia otázka, na ktorú musíte ako kresťan nájsť odpoveď, pretože v nej sa nachádza podstata vašej oddanosti Bohu. Len ťažko Ho môžete poslúchať, ak vám nie je jasné, čo Boh od vás vo vašom každodennom živote chce. Ako sa však dajú Božie zámery presne zistiť? Ako si môžete byť istí, že s týmto Boh súhlasí a s týmto zasa nie? Ako sa dozviete, že je s vašimi názormi, s vašou rodinou, s celým vaším životom spokojný? Rozprával som na túto tému s viacerými kresťanmi a prišiel som k záveru, že Božiu vôľu stotožňujú so svojím vlastným vnútorným cítením, so svojimi vlastnými citmi. Používajú vety: „Cítil som, že toto je to, čo Pán Boh chce, aby som urobil.“ A tak sa často stáva, že človek kvôli nejakému okamžitému vnuknutiu prijme, alebo odmietne prácu, presťahuje sa do iného mesta, rozhodne sa pre štúdium, alebo neuvážene uzatvorí manželstvo. Na základe ničím nepodložených pocitov si myslíme, že: „Boh mi povedal“, alebo „Boh ma poslal“, alebo tiež „Boh to odo mňa chcel“. Do akej miery je to pravda? Naozaj sa nám Boh prihovára takto? A čo keď poslúchneme zlú radu, ktorá nie je od Pána?

Prečo nemôžeme dôverovať vnútorným pocitom a dojmom?

Pri tejto téme si vždy spomeniem na svoj veľmi významný deň, keď som ukončil štúdium a bol mi udelený doktorský titul. Cestou domov, keď som už bol v aute, som ďakoval Bohu, že tak požehnal mojej práci a modlil som sa za to, aby ma poslal na miesto, ktoré mi On sám vyberie. Sedel som vo svojom aute a veľmi intenzívne som cítil Božiu prítomnosť. Potom som zabočil za roh a zmocnil sa ma veľmi silný pocit, že sa mi niekto prihovára. Jasne som počul tieto slová: “V priebehu tohto roka stratíš veľmi blízkeho človeka. Zomrie ti niekto z tvojej najbližšej rodiny. Ale keď sa to stane, nezúfaj. Dôveruj mi a spoliehaj sa na mňa aj naďalej.“ Vôbec som vtedy nemyslel na smrť a ani na nič podobné, čo by mohlo vysvetliť túto náhlu predtuchu. Prepadli ma veľmi zlé myšlienky. Ako som tak uvažoval o všetkých príbuzných, kto z nich by mohol zomrieť a kedy, srdce mi bilo stále rýchlejšie. Keď som konečne večer dorazil domov, nikomu som nič nepovedal. Prešiel jeden mesiac a nikomu sa nič nestalo. Ani rok po tomto mojom zážitku sa nič neudialo. Odvtedy už prešlo viac ako desať rokov a ani v mojej, ani v manželkinej najbližšej rodine sa neprihodila žiadna tragédia. Môj dojem jednoducho nebol pravdivý. Vo svojej nasledujúcej poradenskej praxi som prišiel na to, že to, čo sa mi stalo, vôbec nie je ojedinelé. Podobné skúsenosti prežívajú najmä ľudia, ktorí nie sú vo svojom živote veľmi vyrovnaní. Jeden študent sa uprostred noci strhol zo sna, pretože si bol istý, že počuje Boží hlas. Dozvedel sa, že sa má oženiť s jednou mladou slečnou. Takmer sa nepoznali, stretli sa len zopárkrát. Boh mu vraj povedal: „Áno, to je tá pravá!“ Hneď ráno jej zatelefonoval a povedal jej, čo sa mu v noci snívalo. To dievča si nebolo až také isté ako on, ale Pánu Bohu sa neodvážilo protirečiť. Onedlho sa zobrali, ale ich manželstvo bolo nešťastné a oni sami v ňom veľmi trpeli. Chcete tým povedať, že Boh nehovorí priamo do srdca človeka? Myslíte si, že sa nemôžeme spoľahnúť na žiadny dojem?

To určite nie. Ale len Duch Svätý dokáže všetky ľudské bytosti zodpovedne viesť, ovplyvňovať a navádzať na správnu cestu. Veľké množstvo ľudí však stále nedokáže správne a zodpovedne rozpoznať Boží hlas.

Je možné, že okrem Božieho hlasu k nám preniká aj „hlas satana“?

V 2.Kor. 11:14 čítame, že diabol k nám prichádza ako „anjel svetla“. To znamená, že sa snaží pôsobiť ako Duch Svätý. Preto sa mu v Biblii dávajú veľmi vážne a negatívne prívlastky, z ktorých je úplne jasná jeho podstata. Hovorí sa o ňom, že je zlý, zlomyseľný, zákerný, zradný, neľútostný a krutý. Je vykreslený ako vlk, revúci lev a had. Satan sa v Biblii nazýva tiež: „vrah“, „drak“, „starý had“, „zlostník“, „klamár“, „knieža démonov“ a mohli by sme nájsť ďalšie pomenovania, ktoré vystihujú jeho zlomyseľný diabolský charakter. Toto všetko je v Biblii napísané zámerne, aby sme si uvedomili, že tento „otec lži“ si všetky tieto prívlastky vyslúžil na tých, ktorých priviedol do večného zatratenia! Som si takmer úplne istý, že keď chce dosiahnuť svoje diabolské ciele, využíva na to práve hrozné a ničivé dojmy.

Je vôbec možné, aby k nám satan hovoril aj počas nášho úprimného stíšenia sa pred Bohom? Nepokúšal azda diabol Ježiša vtedy, keď sa na púšti štyridsať dní modlil a postil? Diabol sa k nám môže prihovárať kedykoľvek. Zlé pocity môžu niesť celý rad „Božích“ znamení. Objavia sa raz, dvakrát, potom dlho nič a vynoria sa opäť po mesiacoch. Môžu byť rovnako silné, ako iné životné pocity. Môžu nás v nich utvrdzovať naši priatelia kresťania, alebo dokonca aj samotná Biblia.

Vytvárame si niektoré dojmy my sami?

V istom zmysle všetky. Chcem tým povedať, že všetky pohnutia našej mysle a naše myšlienky závisia do určitej miery od nášho momentálneho fyzického aj psychického stavu. Určite ste si už všimli, že to, ako sa v určitý deň správate, závisí od množstva spánku, zdravotného stavu, momentálneho psychického rozpoloženia a celého radu iných vecí. Sme len ľudia a všetko naše konanie je tým poznačené. Nie je jednoduché dať do súladu svoje vlastné túžby s tým, čo považujeme za Božiu vôľu. Ľudská myseľ je už raz taká - ak jej niečo vyhovuje, presvedčí sama seba o hocičom. V tejto súvislosti si spomínam na dvoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodli, že pred svadbou budú spolu žiť. Obidvaja pochádzali z nábožensky založených rodín a tak sa snažili nájsť spôsob, ktorým by zmenšili svoju vinu. Nakoniec si kľakli na kolená, modlili sa a v modlitbe „získali ubezpečenie“, že to, čo idú urobiť, je správne.

Aký vplyv má únava na náš duchovný stav?

Keď je človek unavený, napadajú mu aj také myšlienky, o ktorých sa domnieval, že sa s nimi dávno vysporiadal. Slávny futbalový tréner raz povedal: „Únava z nás všetkých robí zbabelcov.“ Mal absolútnu pravdu. Keď sa človek cíti vyčerpaný, nemá silu potláčať v sebe negatívne myšlienky.

Ak je teda nebezpečné spoliehať sa na svoje pocity, ako môžeme spoznať Božiu vôľu? Ako zistíme, či nás vedie Svätý duch, alebo zákerný satan?

Pozrime sa, ako nám na to odpovedá Biblia:

Ako nám môže pomôcť Kristus v čase pokušenia: „...lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný môže pomáhať pokúšaným“ Žid.2:18 Ako nám Boh dáva poznať Svoju vôľu: „...neprestávam ďakovať za vás a rozpomínať sa na vás v modlitbách, aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil vám oči, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily“ Ef.1:16-19 Ako Boh premáha satana: „Vy dietky ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, pretože väčší je Ten, ktorý je vo vás, ako ten čo je vo svete“ 1.Ján.4:4

Ako Boh plní svoje zasľúbenie, že nás bude viesť a usmerňovať: „Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej kráčať máš, radiť ti chcem a moje oko bude bdieť nad tebou“ Žalm32:8 Biblia nám tu dáva štyri zasľúbenia:

1.Pána Ježiša pokúšal satan počas Jeho pozemského účinkovania. Preto sa s ním môže teraz vysporiadať aj za nás.

2.„Vnútorné osvietenie“ a „duchovnú múdrosť“ dostávame skrze Pána Boha, ktorý vládne celému vesmíru.

3.Satan nemôže mať nad nami absolútnu moc, pretože Boh je všemocný.

4.Tak, ako otec vedie svoje dieťa, ktoré mu dôveruje, tak bude aj náš Pán viesť naše kroky a učiť nás svojej múdrosti.

Okrem týchto štyroch veršov sú v Biblii ešte mnohé ďalšie zasľúbenia, ktoré nám dávajú istotu, že Boh bude prítomný v našich životoch, že nás bude viesť a starať sa o nás. Ako máme overiť vnútorné pocity a dojmy?

Najlepšiu odpoveď, akú som kedy na túto otázku našiel, napísal Martin Wells Knapp v roku 1892 v jeho nestarnúcej knižke Impressions (Dojmy). Popísal tu spôsoby Božieho vedenia a dal ich do protikladu spôsobom, ktoré používa satan. Rovnako, ako sa k nám prihovára skrze naše pocity Duch Svätý a hovorí nám, čo máme robiť, tak k nám môžu hovoriť aj naši duchovní nepriatelia. Bohužiaľ sa tieto dva hlasy nedajú vždy a okamžite rozpoznať. Podľa Knappa, jedným zo satanových cieľov je dosiahnuť u kresťana stav, kedy sa bezvýhradne a nekriticky spolieha len na svoje pocity a je presvedčený, že počuje pravdivý Boží hlas. Vtedy diabol naozaj dosiahol, čo chcel. Pri spoznávaní Božej vôle nám Knapp odporúča zamyslieť sa nad svojím dojmom zo štyroch hľadísk: Biblické hľadisko - Nie je v mojom pocite niečo, čo protirečí Biblii? Božie vedenie je vždy v súlade s Písmom. Toto by mal byť pre nás pevný a neomylný dokaz. Spomínal som dvoch mladých ľudí, ktorí sa spolu rozhodli žiť pred svadbou. Ak by uvažovali takto, určite by prišli na to, že „súhlas“, ktorý dostali, nebol od Pána. Najdôležitejšie pri prvom hľadisku je vnímať Písmo Božie ako celok. V Biblii nájdeme odpoveď na každú otázku, avšak je nám to málo platné, keď je taká odpoveď vytrhnutá z kontextu. Dostali sme príkaz študovať celú Bibliu a nie len niektoré jej časti, ktoré nám vyhovujú. Hľadisko správnosti - Knappov druhý test pocitov prehodnocuje ich správnosť. „Pocity, ktoré sú od Boha, sú vždy správne. Nemusia byť v súlade s našimi vlastnými pocitmi, s našimi predsudkami, ale sú vždy správne. Uspejú v každej skúške.“ Poznám jednu rodinu, ktorú zničil takýto dojem, ktorý v žiadnom prípade nemohol byť správny. Matka štyroch malých detí cítila volanie, že ch má opustiť a úplne sa venovať evanjelizačnej práci. Následky jej rozhodnutia pre deti boli hrozné. Neverím, že volanie, ktoré matka cítila, bolo od Boha. Predsa opustiť deti nie je ani biblické, ani správne. Myslím, že táto žena mala úplne iné dôvody, kvôli ktorým chcela opustiť svoju rodinu. Satan jej len vo vhodnej chvíli ponúkol elegantné riešenie. Od každého vyjadrenia Božej vôle treba očakávať, že bude zodpovedať Jeho jedinečným princípom morálky. Ak by tento dojem akýmkoľvek spôsobom popieral hodnotu človeka, celistvosť rodiny, alebo iné kresťanské hodnoty, treba naň hľadieť s nedôverou.

Hľadisko Božej Prozreteľnosti - Ak nás vedie Duch Svätý, cesta sa pred nami vždy otvorí. Pán nás o tom ubezpečil, keď povedal: “Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože znajú jeho hlas“ Ján10:4. Všimnime si tu slová „ide pred“ a „nasledujú ho“. Ide pred nami, aby nám pripravil cestu, na ktorej Ho my máme nasledovať. Kresťan určite nie je pod Božím vedením, keď tvrdohlavo kráča po svojej vlastnej ceste napriek všetkým prekážkam. Ak Pán ide pred nami a my Ho nasledujeme, otvorí nám aj všetky dvere.

Boh nikdy nebude nútiť Noacha, aby postavil archu, alebo kráľa Šalamúna, aby postavil chrám. Nikdy nebude chcieť, aby Filip išiel kázať „len tak“, ale pripraví aj ľudí na jeho kázanie. Nikdy nepovie uväznenému Petrovi, „rýchlo vstaň“, ale aj zariadi, aby Petrovi reťaze spadli a mohol vstať a ísť. Pri tomto hľadisku musíme pri každom dojme brať ohľad na súvislosti. Treba si vždy položiť otázku: sú pre nami tie potrebné dvere otvorené, alebo sú zatvorené?. Dovoľujú mi všetky okolnosti, aby som vyplnil to, čo považujem za Božiu vôľu? Hovorí ku mne cez to, čo prežívam, Pán?

Hľadisko rozumu - Apoštol Pavol povedal, že život kresťana má byť „zmysluplnou službou“. Určite je aj Božia vôľa zmysluplná a jasná. Nebude od nás vyžadovať niečo, čo je absurdné a nemá zmysel. Knapp na túto tému povedal: “Boh nám dal rozum, ktorý rešpektuje a spolieha sa naň. Nič, čo od nás chce, mu nemôže odporovať“. Na hľadisko zmysluplnosti zvyknú ľudia zabúdať vtedy, keď sa správajú príliš impulzívne. Knapp hovorí, že Boh nás vníma ako rozumné bytosti a málokedy od nás vyžaduje, aby sme konali unáhlene a emotívne. G. D. Wattson to vyjadril podobne: „Diabol chce, aby ste boli netrpezliví, aby ste sa naháňali a konali v náhlivosti, v trme-vrme, ale Pán Ježiš je vždy pokojný a trpezlivý“. Aj žalmista Dávid nám radí: „Očakávajte svojho Pána“. Toto hľadisko nám pomáha uvažovať o Božej vôli vo svetle vhodnosti určitého konkrétneho skutku. Treba si vždy položiť otázku: Dáva to zmysel? Mám to naozaj chcieť, neodporuje to Božím nariadeniam? Je to v súlade s Jeho plánom spasenia? Satan nám často stavia do cesty nepravých vykladačov Božej vôle. Sú nimi astrológovia, veštice, ľudia praktizujúci okultizmus, falošní vodcovia a podobne. Takýmto vplyvom sa musíme nekompromisne vyhnúť a „držať sa toho, čo je dobré“. Určite nastanú chvíle, keď nebudeme rozumieť, čo od nás Boh chce. Aj vtedy však musíme vytrvať vo viere a „čakať na Pána“.

Koniec koncov, pri rozpoznávaní Božej vôle je nevyhnutné, aby boli city a rozum v rovnováhe. Každý kresťan pod vedením Ducha Svätého by mal vo vzťahu k Bohu nájsť tú svoju rovnováhu. V podstate náš základný postoj k Bohu a jeho vôli by mal byť: “Urobím všetko, o čo ma požiadaš. Všetko! Prosím Ťa len, aby si mi vždy dal jasne poznať Tvoju vôľu, aby som nebol odkázaný len na svoje nedokonalé pocity“. Túto moju prosbu Boh takmer vždy vyplnil.