Traja kresťania z Indie, Pakistanu a Somálska majú spoločné problémy vo svojej viere.

V ideálnom prípade by médiá venovali primeranú pozornosť problémom v oblasti ľudských práv bez ohľadu na to o aké náboženstvo by išlo. V skutočnosti sa však prenasledovaní kresťania môžu stretnúť s niečím, čo by sa mohlo zdať ako vysoký múr mlčania zo strany hlavných západných médií.

Mnohí z týchto kresťanov – ktorí pochádzajú z takých krajín ako India, Pakistan a Somálsko – majú čo povedať o svojej ťažkej situácii s nádejou, že kresťania na Západe sú ochotní počúvať.

Daniel (skutočné meno bolo utajené kvôli anonymite) je kresťanský aktivista za ľudské práva v Indii. Má pocit, že hlavné západné médiá váhajú informovať o prenasledovaní kresťanov, pretože „náboženstvo neprináša správy“. Dodáva, že takéto médiá sa zameriavajú na „politiku a pôvab“, pretože „chce to sekularizované alebo bezbožné spravodajstvo. Čokoľvek, čo ľudí odvedie od náboženstva a privedie ku komercii."

Prenasledovanie kresťanov v Indii sa za posledných niekoľko rokov dosť zhoršilo. Daniel hovorí, že „kresťanské evanjelikálne skupiny pribúdajú a svoju vieru neskrývajú“. Dodáva, že negatívne reakcie sa objavili nielen zo strany hinduistov, ale aj moslimov a sikhov.

Daniel očakáva, že prenasledovanie kresťanov v Indii sa v priebehu nasledujúcich desiatich rokov zhorší. „Kresťania [v Indii] sú rozdelení a nemajú žiadnu stratégiu ani akčný plán, ako tomu zabrániť alebo tomu čeliť,“ hovorí.

Dodáva, že prenasledovaní kresťania v Indii chcú, aby kresťania na Západe vedeli, že: „prenasledovanie stúpa a my vzhliadame k nim, aby hovorili o tom politikom, ktorí to môžu zastaviť. Kresťania v zahraničí musia byť hlučnejší.“

Rahmiya (skutočné meno bolo utajené) je kresťanka vo východnom Pakistane. Má pocit, že väčšina mediálnych miest, nech už sa nachádzajú kdekoľvek, nechcú rozprávať príbehy, kde sú kresťania napadnutí. Hovorí, že médiá v jej vlastnej krajine budú zvyčajne informovať o výskyte takéhoto útoku „ale nehovoria o detailoch. Nechcú tento problém zdôrazňovať, pretože ide o veľmi citlivú tému,“ dodáva.

Rahmiya opisuje útoky na kresťanov v rôznych dedinách, kde boli vypálené domy a mnohé rodiny zostali bez domova. Bezprostredne po tom navštívila jednu takú dedinu a pokúsila sa dať obetiam jedlo, ale bolo jej v tom zabránené.

Hovorí, že má video s podpaľačstvom spáchaným na kostoloch a kresťanských domoch, ale takéto video nemôže zobraziť na sociálnych sieťach, pretože sa „bojí rozhnevať ľudí“.

Kresťania tvoria niečo vyše 1 % celkovej populácie v Pakistane, kde 96 % ľudí vyznáva islam.

Pri počúvaní Rahmiye nám utkvela v pamäti jej fráza „slovo na päť písmen“. Druhýkrát, keď vysloví túto frázu („Médiá musia byť citlivé kvôli „slovu s piatimi písmenami“), niet pochýb o jej zamýšľanom význame. Stále sa však nemôže prinútiť vysloviť dominantné pakistanské náboženstvo menom. Dokonca aj keď hovorí o útokoch na kresťanov, nepovie to slovo priamo. Je to ako keby bolo slovo spojené s poistkou.

Naomi (krycie meno) je somálska kresťanka. Patrí do štvorčlennej rodiny, ktorá prevádzkuje somálsku kresťanskú televíziu , online a televíznu službu, ktorá robí kázne (v angličtine aj somálčine) somálskym moslimom v Africkom rohu a na celom svete.

V Somálsku je v podstate nemožné žiť otvorene ako kresťan. A dokonca aj ďaleko za hranicami krajiny majú somálski kresťania značný dôvod na obavy.

„Somálski kresťania sú ohrození zo strany somálskych moslimov kdekoľvek na planéte, či už sú v moslimskej krajine alebo nie,“ hovorí Naomi. "Počuli sme toľko príbehov o ľuďoch (najmä moslimských konvertitov na kresťanstvo), ktorí nie sú schopní žiť svoj život slobodne ako veriaci v údajne slobodných západných krajinách kvôli moslimským komunitám, v ktorých žijú."

„V Európe sa vyskytli prípady, keď boli somálski kresťania fyzicky napadnutí, keď ich videli vychádzať z kostola,“ hovorí Naomi.

Naomi, ako jedna z mála somálskych kresťaniek s významnou online aktivitou hovorí, že ona a ďalší členovia jej rodiny „každý deň čelia náboženským hrozbám a obťažovaniu“.

Tiež „dostali dva rozsudky smrti od islamského súdu v Somálsku,“ hovorí a dodáva, že somálski moslimovia „nám poslali správy, ohrozovali naše životy a povedali, že sme ich vstupenkou do neba“ (zabitím takých odpadlíkov ako Naomi, by podľa ich názoru získali rýchlu cestu do raja).

Naomi hovorí, že ona a jej ďalší kresťanskí rodinní príslušníci museli často meniť bydlisko kvôli vyhrážkam. Ich adresy tiež unikli online.

Chce, aby kresťania na Západe vedeli, že somálski kresťania žijúci v zahraničí sa môžu cítiť veľmi izolovaní a ich rodiny ich mohli zaprieť. „Prosím, privítajte ich s otvorenou náručou, nie len ahoj a dovidenia každú nedeľu,“ hovorí.

Naomi súhlasí s tým, že hlavné západné médiá váhajú informovať o prenasledovaní kresťanov. Domnieva sa, že tento typ prenasledovania nie je „dostatočne senzačnou“ témou pre mainstreamové západné médiá. Dodáva, ako: "Mnohé západné spoločnosti sú sekulárne a nestarajú sa o to."

A tí ľudia zo západných médií, ktorých by to mohlo v skutočnosti zaujímať, sa tejto otázke stále vyhýbajú „zo strachu, že budú vyzerať islamofóbne,“ hovorí Naomi.

Nie je to len strach z označenia za bigotného. Ide aj o fyzickú bezpečnosť. „Poukázanie na akékoľvek neduhy islamu alebo moslimskej komunity by urobilo zo západných médií terč,“ hovorí Naomi. "Vedia, ak prehlásia niečo negatívne, mohlo by to byť nebezpečné aj pre nich."

Poukazuje na to, že tým, že médiá neinformujú o prenasledovaní kresťanov, „sa zachraňujú“.

Preklad a foto: International Christian Concern