Дневники

« Назад

Vedenie

Vedenie

Nie iba ľudia... Boh a ľudia sú odpoveďou na naše otázky.

Sme svedkami života viery v Boha - vydávame svedectvo -  všetko, čo robíme, hovoríme, aj myslíme (to napokon povieme alebo inak prejavíme) je na budovanie alebo nie pre tých, ktorí žijú s nami. Tak aj v mojom živote. Nesieme zodpovednosť za seba a za iných. Nie je jedno, čo hovoríme... alebo nehovoríme. Tak tomu bolo aj v posledných dňoch, ktoré mi dali zabrať. Nie som vo viere "nováčik" - azda preto? Neviem. Po aktuálnom osobnom zápase som zasa o niečo múdrejšia :o)

V  minulom blogu som písala o mojom rozhorčení sa nad konkrétnou udalosťou zo života súčasnej spoločnosti. Prešlo zopár dní, moje rozhorčenie mi spôsobilo smútok a znechutenie, dlho som nemohla odohnať tie myšlienky. Kým som konfrontovala celú vec pred Pánom, bolo mi ťažko na duši, nevnímala som takmer nič, okrem okrem môjho rozhorčenia... Bolo silné. Ľudské emócie sú mocné, ony sú služobníkmi a ja mám posledné slovo, nie moje emócie. Prax je však náročnejšia, a nie vždy sa hneď podarí to, čo by nás ušetrilo sklamaní a obralo o potrebnú silu a odvahu. Tak bolo aj v tomto prípade.

Som svedkom viery môjmu manželovi (a on mne) - bezprostredne, denne. Toto svedectvo je to najdôležitejšie - je to moja rodina, blížni, ktorí žijú vo viere a s ktorými som v bezprostrednom kontakte, lebo práve s nimi zdieľam život.  Moje skutky, slová aj myslenie sú svedectvom doma a aj v pracovnom svete i na stránkach bogov...  

Nebola som ušetrená konfrontácie jednej z mnohých udalostí vo verejnom živote, ktorý sa týka každęho z nás. Čakala som stanovisko k tej tęme  od iných ľudí - neprišlo nič. Dokonca žiadne vyjadrenie sa tých, ktorí sú autoritou v Cirkvi, ani od iných duchovných... Veď som dospelá a viem, čo treba. Nič, len vyčkať... Odpovede prišli po pár dňoch. Boh sa nedal "zahanbiť" ich kvalitou. Ako vždy, aj teraz dal jasne spoznať, že nie je problém. 

V evanneliu sv. Jána hovorí: "Prichádza hodina, keď vám nebudem hovoriť v obrazoch ale otvorene."  A potom:"O čo budete Otca prosiť v mojom mene, dá vám to." Jn 16, 24-25;

Ak Boh mlčí, treba počkať, treba načúvať... Vždy dostaneme odpoveď. Asi nie od tých, od ktorých sme ju čakali :o)  Boh nás prekvapí lepšou a kvalitnejšou, než by sme si mohli pomyslieť. Tak aj mňa. Ježiš nikdy nemešká s odpoveďou, ani mu nechýba rýchlosť a slovná pohotovosť, ani nechýba človek, ľudia, ktorí ju podajú najlepšie.  Nám chýba prax počutia. Viem, že nie je správne, oháňať sa slovami, nie je správne rozčuľovanie sa...  Sme ľudia a myslíme po "ľudsky" ako apoštoli, keď hovorili Ježišovi: "Teraz už rozumieme" - nerozumeli nič...  

Oslovili ma slová jedného kňaza, ktoré som počula dnes (keď som nečakala na žiadnu odpoveď)... Hovoril o tom, že za čias Ježiša boli "udalosti" a ako aj dnes, a a Ježiš reagoval, alebo nereagoval, ale veriaci hľadali u neho odpovede na svoje otázky... Aj dal odpoveď ale mnohí nerozumeli... Napokon povedal o dnešných časoch, a o hľadaní odpovedí v Slove, a aj to, že dnes mnohí nehľadajú Ježiša ani jeho Slovo. A potom povedal o - malej skupine ľudí - ktorá má spoločenstvo s Ježišom, kde sa ľudia navzájom zdieľajú a sú oporou jeden druhému... A hovoril o tom, ako cíti, že víťazíme v Kristovi. 

Veľmi ma povzbudili jeho slová. A pápež František a to malę spoločenstvo, ktoré mám, a môj manžel...

Boh je verný a dá včas poznanie, aj odpoveď, alebo silu niesť chýbanie odpovedí aj mlčanie v jeho prítomnosti.

Vďaka, Otecko! Vďaka, Duch svätý!

Vďaka za mlčanie niektorých ľudí - podporujú tak moju osobnú aktivitu...

Neschvaľujem však odmietanie komunikácie! - je to nebiblické, je to odmietnutie služby bratovi, sestre.

Mlčanie biblické - ako ticho myšlienok, ticho od Boha, alebo chýbanie odpovedí, také ticho je nám  oporou pre osobné zrenie, spevnenie tpezlivosti a rozvoj osobnej duchovnej kreativity :o) V tichu k nám hovorí Boh...

V inom blogu napíšem svedectvo konkrétnejšie. Aby toto tu nebolo príliš dlhé :o)

Buďme pokojní, lebo tak spoznáme všetko v pravý čas!

+

Obrázok: Zástupy modliacich sa v deň spomienky na Fatimské udalosti - Cirkev dnes - modlitba je jeden z mocných a účinných foriem komunikácie a svedectva kresťanov; modlitba a liturgia žiiví duše aj spoločenstvo ľudí, je dôležitou službou blížnym. Modlitba je svedectvom... jeden modliaci sa človek vydáva svedectvo... zástup modliacich sa ľudí je svedectvom...

Комментарии
sign-in-to-add-comment
„Vďaka za mlčanie niektorých ľudí - podporujú tak moju osobnú aktivitu“. Tiež tu mám podobné skúsenosti, ktoré podporujú moju aktivitu. Naši kresťania sa nechcú moc zapájať do tejto diskusie, možno sme príliš úprimne uzavretí, chceme mať len individualizované náboženstvo. Podľa návštevnosti stránky si najradšej blog len prečítajú, chýba nám komunikácia, aj v bežnom živote to vidieť rovnako.
„Náboženstvo treba premeniť na určitú kultúru, kultúru komunikácie, kultúru zdieľania“... vypočula som si nedávno od jedného pána profesora a teológa, ktorý sa nebál položiť aj inú otázku,...
„ ktorý typ kresťanstva môže prispieť k tomu, aby tá dnešná spoločnosť bola skutočne otvorenou spoločnosťou, spoločnosťou, ktorá bude mať svoju, svoju duchovnú, kultúrnu, mravnú úroveň“...
Отправлено в 14.05.14 17:30.
Na univerzite nám pani profesorka, ktorá prednášala komunikáciu, povedala múdru vetu. "Kto nekomunikuje, nežije". Je na tom veľa pravdivého. Bola to staršia dáma, dnes sa dostane do popredia skôr to, čo hovoria mladí, a my, stredná a staršia generácia sa predierame ako vieme. Neprekvapuje ma to. Sme príliš individuálni, vďaka politike, spoločenským systémom a aj správania sa predstaviteľov Cirkvi minulej doby sme azda zranení a zakríknutí, nepochopení a máme zavreté ústa aj dvere... a sme aj nedostatočne vybavení pre dnešný rýchlo sa meniaci svet. Vidím však veľký potenciál nového aj pre naše vekové kategórie a nebojím sa, že nebudeme počutí. Verím, že si navzájom máme ešte mnohé čo povedať i napísať a teším sa na to! Azda nie na Moja komunita (ak nie je záujem, alebo sa nepáči, načo sa usilovať) Ako hovoril sv. Vicent z Pauly - máme mnohé polia, na ktorých nás čaká práca aj ľudia. Nemusíme tvoriť iné, len nájsť tieto, a ľudí, ktorí majú záujem a ochotu aj znaky skutočného spoločenstva a zdravej komunikácie. Vďaka za koment, Zitka!
Отправлено в 14.05.14 21:38 в ответ на Zita Podhradská.
"ktorý typ kresťanstva..." kresťanstvo zmŕtvychvstalého Krista, ktorý nám dal Ducha svätého a prebudil v človeku lásku - kresťanstvo, kde sú obyčajní ľudia, veriaci a "ešte neveriaci", a obrátení hriešnici, tí, čo chodia do kostola aj tí, čo ešte nechodia, lebo všetkých nás miluje Boh! Ľudia so zdravým rozumom a zdravou etikou, ktorí nájdu Boha, lebo On čaká na všetkých, a nikoho nevylučuje. Boh vylučuje jedine hriech - úmyselné zlo človeka, pričom človeka neodsudzuje, ale čaká na neho, kým pochopí svoje obrátenie...Kresťania sú ľudia so zmyslom pre dobro a pre krásu, pre humor, pre lásku a pochopenie, ľudia ochotných ísť a odpovedať inému človeku, hoci by jeho otázka vyzerala úplne nahlúplo, nikdy by ti to nedali pocítiť.... Svet čaká na takých ľudí, ktorí vyžarujú Krista z každej bunky tela, z každého slova a pohľadu, z každej myšlienky... oni nesú tých, ktorí ešte sami nevládzu... To je milosrdenstvo... Sú to ľudia bez závisti a neprajnosti (s tou bojujeme až do konca života) a takí, ktorí sa už nedelia na zelených a bezfarebných a chcú ochotne podať ruku, ísť s iným kus cesty (aj tej na internete) darovať aj slovo v pravý čas, to je príležitosť pre nás všetkých! Chcem byť takou KRESŤANKOU, ktorá vyžaruje Krista emoticon ktorá miluje ľudí a seba, ako hovoril Ježiš a ktorá sa nebojí prekážok a neúspechov, lebo "jeho je kráľovstvo a moc" nie moje a chcem sa radovať v Bohu a s inými ľuďmi, lebo bolesti a žiaľu je už na svete dosť... Tie nemusíme množiť tie treba uľahčiť a pomáhať niesť.
Отправлено в 14.05.14 21:59 в ответ на Zita Podhradská.
Ešteže má kto reagovať. Možno to súvisí s touto dobou, že ľudia majú zavreté ústa, aby obstáli v súťaži o najlepšieho, najvplyvnejšieho či najbohatšieho, nechcú byť vystavení kritickým otázkam, boja sa toho druhého, preto potrebujú okolo domu aj dvojmetrové ploty. Ale človek je stvorený pre spoločenstvo, preto nemôže žiť bez druhého.
Zaujalo ma ešte niečo z vyjadrenia spomínaného teológa a profesora, v rozhlasovom rozhovore povedal: „ Ja mám dojem, že pribúda tých hľadajúcich ľudí (Boha), kde je ten dialóg medzi vierou a nevierou a ja si myslím, že je to vlastne cenné, že tá viera bez tých otázok by mohla byť primitívna, fundamentalistická, bola by to bigoterie, ale, že tiež len také pochybovanie a odmietanie tejto dimenzie (viery) by človeka strašne ochudobnilo. A ja sa snažím práve v tom dialógu s rôznymi typmi neveriacich, ukázať, že si veľmi vážim tých ľudí, ktorí trpia tým pocitom nezmyselnosti a chcem ukázať nám kresťanom, že by sme nemali do tých chvíľ Božieho odmlčania, klásť nejaké zbožné frázy, že ten postoj viery pozná tieto chvíle... Etický základ náboženstva je tu dôležitejší než nejaké presvedčenie. .. treba kultivovať proste to vedomie a ty postoje ľudí... Ja si myslím, že kresťanstvo skutočne dneska v sebe má akúsi skúsenosť z toho, že prešlo tou kritikou osvietenstva a že v tom dospelo.“
Dúfam, že Vás tie slová nepomýlia, moja viera je silná a každý názor mi slúži na moje obohatenie. A typ kresťanstva neriešim, som a zostanem len katolíčka.
Отправлено в 15.05.14 14:42.
Emócie by nemali nami hýbať, ale keďže sme ľudia s citmi, stane sa, že to niekedy aj prestrelíme. A možnože ani nie...Ak je naše rozhorčenie "spravodlivé", môže sa stať, že náš aktuálny postoj v danej chvíli a v pravý čas, môže byť niekomu príkladom na ceste viery. Lebo pravdu si treba zastať vždy a možnože práve ten zdvihnutý prst, alebo "bič" v ruke ostatným otvorí oči, aby sa spamätali. Spomeňme si na Ježiša v chráme v Evanjeliu Jn2,15.
Отправлено в 15.05.14 18:48.
Evka Vďaka za koment emoticon Emócie sú služobníkmi - potrebujeme ich, ide len o to aby slúžili nám a nie my imemoticon tak bolo myslené moje vyjadrenie. Emócie nám slúžia na vyjadrenie, na odbúranie napätia aj na vyjadrenie lásky a radosti emoticon sú úžasným darom Boha a prejavom jeho múdrosti pre stvorenie človeka. emoticonje nevyhnutné používať ich služby emoticon Ak ich nesprávne používame, môžeme si škodiť... Ak používame ich služby, sú výbornými pomocníkmi emoticon
Отправлено в 16.05.14 0:17 в ответ на Eva Vráblová.
Dialóg medzi vierou a neverou nie je nič iné, než hľadanie Boha... ktoré k nemu môže viesť, ak človek nevedie dialóg za účelom popretia Boha. Boh je však tak veľký a vychádza človeku v ústrety aj vtedy, ak sa ho tento snaží popierať... Ak človek hľadá pravdu, nevyhnutne nájde Boha... Paleta Božieho sveta pre človeka je tak široká, že zahŕňa každého jednotlivca - a napriek tomu nie je individualistická - je proste bohatstvom možností, spôsobov a ciest, že skutočne môže KAŽDÝ ČLOVEK nájsť Boha tam, kde je a taký aký je, okrem hriechu, t.j. okrem úmyselného chcenia a robenia zla. To samo o sebe oddeľuje človeka od možnosti stretnúť ho...
Отправлено в 16.05.14 0:31 в ответ на Zita Podhradská.
Náš postoj by mal vyžarovať lásku Krista.... Nie postoj so zdvihnutým prstom, alebo bič v ruke už vôbec nie. Ježiš nám tento obraz svojho rozhorčenia v chráme ukazuje preto, aby sme videli, ako nemáme použiť naše emócie... Ako vieme z Písma, žiaden z apoštolov nepoužil metódu prevracania stolov, ani bič, ani zdvihnutý prst... Ježiš na rozdiel od človeka, má absolútne ČISTÉ SRDCE, my nie. Naše človečenstvo je veľmi slabé, čo sa týka ovládania seba, preto je tiež slabé na to, aby jednoducho niekoho ovplyvnilo k dobrému. Boh formuje ľudí spolu... jedného prostrednįctvom druhého... Najväčší vplyv na iných má svedectvo lásky, služba a modlitba (svätí).
Отправлено в 17.05.14 2:20 в ответ на Eva Vráblová.