Nuž azda na toto.

Sme ľudia, sme kresťania, sme na ceste a hľadáme na nej Boha, hľadáme odpovede na naše otázky. Stretáme ľudí, ktorí majú rovnakú túžbu žiť s Pánom, no nikto im neukázal, ako. To je vidno v praxi.

Je krásne písať si len dobré, začala som smerovať k tomuto "ideálu", prišla som k pravde. Život nie je iba dobrý. Má repertoár všetkého, čo si možno i nemožno predstaviť. Nevieme s tým zaobchádzať. Aj to je jeden zdôvodov, prečo nevidno katolíkov žiť svedectvá. Nie sme za to zodpovední len my sami. Dnes  každý robí ako najlepšie vie, kde a kto mu ukáže iné??? Zodpovední sú aj naše vzory, naši "vodcovia" - otcovia, ktorí nás nevedú. Je kľudne možné, že nás katolíkov  predbehnú iní kresťania, ktorí vodcov majú a na úrovni.

Sme rôzni, je to bohatstvo stvorenia,je v pláne Boha. Mali by  sme vedieť s tým darom aj zaobchádzať. Božie srdce, ruky a ústa sú ústa, ruky a srdce človeka - musí nám to sprostredkovať človek. Niektoré by mal kňaz. Je autorita. Potrebujeme jeho slovo. Inak to nepochopíme.

Mnohí sme nemali možnosť naučiť sa to. Mnohí nevedia. To nie je problém. Boli a sme neustále vo víre všeličoho možného – od najrôznejších osobných podmienok v rodine, spoločnstve farnosti, cez spoločenské zriadenie až po politické i cirkevné náhľady, ktoré hoci sú súčasťou cesty k Bohu i k ľuďom, všetko riadne sťažili. Okrem toho žijeme vo svete plnom zmien, rozporuplných názorov a dianí, ktoré nám naďalej diktujú, čo od nás chcú, a my nemáme ani dunst, ako s tým spojiť život skutočného kresťana, aby zostala aj ovca celá a vlk aby sa nasýtil – aby netrpela osoba kresťana a aby sme sa nedelili na tých a onakých.

U nás sa hovorí:„Friss oder stirb!“ – „Žer alebo zdochni!“ – je tvrdo vyjadrené dnešné naleštené holistické (orientované na blaho človeka) – „Rob ako vieš a môžeš, aby si pre-žil“, čo vyjadruje to isté v zelenom. No a o tom to je. Robíme, ako vieme, ako najlepšie vieme. Radíme sa, píšeme blogy a pre niektorých „hlúpe“ komenty, ktoré však ukazujú jedine rany na duši človeka a jeho túžbu „rýchlo“ sa z toho dostať von, nájsť smerovku, ako oživiť chradnúce základy, ktoré si chránime ako vzácny poklad, ktoré však treba aktualizovať a skvalitňovať, aby nám niesli ovocie pre život.

Ako vyjadruje hore uvedený blog, nie sme ani hlúpi ani naivní. Sme hľadajúci. „Hlúpe otázky“ (komenty tiež nie) NEEXISTUJÚ.  Platí predpoklad nevinnosti – predpoklad úprimného hľadania Boha a vlastnej cesty. Ten spĺňame. Ako sa nám darí to písomne vyjadriť – nuž nie sme experti, ale obyčajní hľadajúci. Že sa „chytíme“ do hádky? SME ĽUDIA. Je to ľudské, učíme sa časom, ako to robiť inak.

Sme komunita kresťanov s veľkou šírkou záberu.

Sme mladučkí, mladí, dozrievajúci, dospelí, zrelí dospelí, starší a životom skúsení dospelí a máme vďaka Bohu aj najdrahších seniorov a seniorky, bez ktorých by sme nemali nikdy byť. Nuž tak.

Potom sme školáci, študenti, študovaní i neštudovaní, titulovaní i netitulovaní, zamestnaní, nezamestnaní, sme reholníci, rehoľníčky, diakoni, kňazi. Laici, organizovaní, neorganizovaní laici.

Sme matky, otcovia, telesne či duchovne, vdovy, vdovci, možno aj bez rodiny, opustení, v domove a v samote.

Sme z rôznych kútov Slovenska a sveta.

Sme hľadajúci, nachádzajúci, zdraví, chorí, sme často nevidiaci, nepočujúci, chromí, - VŠETCI sme deti toho istého Otca, nikto by nemal zvrchu pozerať na iného, už vôbec nie s výsmechom či opovrhovaním.

Veď čo mám, čo by som nebol dostal? A pre koho som dostal? Pre seba, pre iných, pre Cirkev, pre svet.

Je to dar, že sme tak rôzni. Je to úloha.My sa učíme, ako v tom dôjsť na rovinu.

V láske Boha, ktorý nás tu spojil, v úcte jedného voči inému. Sám i spoločne. Jeden pomôže inému, spolu pomáhame spoločenstvu, Cirkvi, svetu, ako môžeme a vieme. Každý z nás! Ani tos a „nehovorí“, že práca je svätá! Každý človek, ktorý svedomito pracuje, už je na ceste správnym smerom, lebo jeho skutky môžu u Boha dosiahnuť to, čo mu „zatiaľ“ chýba inde…

Sme ľudia. Sme kresťania. Sme takí, akých nás stvoril Boh a takí, akými nás urobil život.

Sme  milovaní! Každý jeden bez rozdielu!

Takú „skupinu“ kresťanských blogerov len tak nenájdeš! Chvála Kristovi!

Písala som o humore.

Irónia nie je humor, neviem, nakoľko je používaná v kresťanskom písaní aj v kázaní… Irónia je zraňujúca, vysmieva sa z iných, poukazuje na nedostatky, Kristus buduje na tom, čo máme v sebe dobré. Nevysmieva sa nikomu, nikoho nepošle preč, volá ho, vysvetľuje...Nuž, nenašla som narýchlo ani v Písme miesto, kde by Ježiš motivoval apoštolov k  irónii… No nič. Sme ľudia, robíme chyby. Každý z nás. Učíme sa na nich a z nich. Mnohí. Ideme na ceste života, hľadáme Krista, objasňujeme si pojmy a spôsoby, ako máme správne konať v dennom živote, aby sme ho neustále nestrácali z pohľadu. A máme otázky, hľadáme odpovede. Píšeme blogy a komenty, neostríme na hádky, ale aj tie sú potrebné, aby sme prišli na niečo.

Význam slova „irónia” v  Slovníku slovenského jazyka

irónia, -ie žen. r. skrytý posmech vyjadrený obyč. jemným vtipom;
v štylistike spôsob vyjadrenia, pri ktorom úmyselne tvrdíme opak toho, čo myslíme, al. používame slová opačného významu: skrytá, jemná, ľahká, trpká, jedovatá i.

● i. osudu zhoda okolností, ktorých výsledok je opakom toho, čo si človek želá

+

Iróniaje posun významu, pri ktorom kladný výraz či súd má pejoratívny zmysel. Je to výrazový prostriedok, v ktorom sa realizuje komické (? – pre koho? Isto nie pre hľadajúceho kresťana)  V širšom zmysle je irónia akýkoľvek  jemný (?), zastretý(?)výsmech či posmech.

Sarkazmus (gréc. sarkadzein - sekať do mäsa) je uštipačný, bezohľadný výsmech sprevádzaný cynickým autorským postojom. Predstavuje najvyšší stupeň irónie.                                                  Zdroj: wikipédia

----------------

Čiže bez okrasy zľahčených prísloviek (Pravda)  jemný, ľahký, skrytý a pod.

Irónia je posmech, výsmech...

Sarkazmus je najvyšší stupeň posmechu, výsmechu (koho, čoho)

Mám radšej normálny, obyčajný humor a čistú radosť a veselosť.

---------------

Citácie z hore uvedeného blogu:

„…oni skutočne mávajú mylné predstavy, že nemožné sa dá urobiť na počkanie a zázrak do päť minút“ –  tomu hovorím viera a vytrvalosť:o)

Hľadáme vzory…môžu sa stať modlami

– všetko minie cieľ, ak sa nesprávne užije, nuž my preto hľadáme, ako užiť dobre, na slávu Boha a pre náš rast:o)

Všetci niekam patríme a nemôžeme chcieť úplne dobre všetkým s výnimkou svojich vlastných...

– s tým nesúhlasím! Chcem dobro a Božiu priazeň pre každého jedného, až po najposlednejšieho, lebo ten bude prvý:o)

„Zamýšľam sa niekedy nad tou východnou spiritualitou, hlavne čínskou a indickou a vychádza mi z toho, že tí neznabohovia sú často realistickejší, pragmatickejší a konkrétnejší, ako vyznavači jedného Boha, jedného jeho Posla a jedného dokonalého Písma. Akoby nás práve ten monoteizmus a hľadanie Absolútna zvádzalo k občas až nezdravému idealizmu. Pritom ten Kristus bol človek až neskutočne praktický a reálny…“  – -----silná káva…

------ Idealizmusje potrebný. Je korením všednosti a presvitá z neho skutočné… Boh je ideál, je idealizmom hľadania kresťana. Že sa niekedy šmykne, veď ho Pán zasa napráva, to vieme.

„Pritom ten Kristus bol človek až neskutočne praktický a reálny. On je skutočne tou osou a podstatou, ktorá prišla v plnosti časov a možno bude aj záchranou monoteistických náboženstiev, teda židovstva, kresťanstva a islamu, keď si to spoločne uvedomia. Možno ani nie je natoľko dôležité, za koho Krista považujeme,…“ -?

Nemám slov.

„Ten Kristus“ je môj Pán a Spasiteľ, je neskutočne  praktický a reálny – tu mám problém! Na ten  mi ešte nikdy nikto z ľudí neodpovedal! – z čoho usudzujem, že ľudia, katolíci, majú ten istý problém, hovoriť o Kristovi, ktorý žije medzi nami,  že je osobne prítomný, samozrejme nie len v Eucharistii! „Možno bude záchranou“ ??? – On je záchranou! Viac ako 2000 rokov! O iné vierovyznania sa stará On sám, robí to spoľahlivo, preto sa o ne nestarám teraz ja. „Možno nie je dôležité, za koho Krista považujeme“?! Haló!Ak to nie je dôležité, tak neviem, či hovoríme ešte o tej istej Osobnosti Krista! A o tej istej viere v Krista… To je prvá otázka Pána učeníkom a každému z nás: „Za koho ma pokladáte?“…

„Slepých uličiek a nezmyselných kľučkovanísi ľudstvo už vo svojej histórii užilo dosť a takisto nepokoja z unáhlených a nezmyselných hľadaní toho, čo neexistuje a ani logicky nemôže existovať.“   Nerozumiem.

Pred tým, aby sa mnohí ocitali v slepých uličkách, majú skúsení a múdri ukazovať smer

– NEMÁME TAKÝCH.

Nepokoj – bude stále. Každý vie, že je čas…

„Unáhlené, nezmyselné hľadanie“– čo je to? Nezdá sa mi, že sa náhlime. Netrpezlivosť? – možno, nečudujem sa jej.

„toho, čo neexistuje – a ani logicky nemôže existovať“– ideálu? Krista? - príliš široký záber, nemám šajnu, čo mal autor na mysli… Isto hľadáme to, čo existuje. Nie sme hlupáci.

Citácia: „Bol som v predošlých úvahách možno až príliš konkrétny a v tejto som zase skĺzol do abstrakcií a ťažko pochopiteľných nejednoznačností. Ale aj to patrí k životu a možno sa mi s Božou pomocou časom podarí tieto naznačené nejasnosti vyjasniť a konkretizovať. Kvôli tomu prosím mojich čitateľov, aby sa za mňa modlili, tak ako sa aj ja modlím za nich. Dokonca aj naše trápne a nedokonalé uvažovania sa prostredníctvom Božej milosti môžu niekedy stať produktívnou a užitočnou modlitbou. Možno.... Koniec citácií autora blogu z nadpisu.

Nie je vôbec konkrétny. Je spleťou ironických hodnotení iných,  pletením jedného s druhým.

Keby to bolo tak jednoduché, dávno by sme nemuseli nič hľadať „unáhlene, nezmyselne“ a neviem ako ešte. Napokon autor sám dodáva – „Dokonca aj trápne a nedokonalé uvažovania…pomocou Božej milosti…sa môžu stať produktívnou a užitočnou modlitbou. Možno…

- ukazuje len jedno: ani sám premúdrelý „kritik a ironista“ nie je o nič ďalej, ako my na MK, ktorí sa boríme cez názory a „hlúpe“ komenty a hľadáme, čo sa nám nedarí nájsť…

Isto nájdeme. Som o tom presvedčená! Lebo Ježiš povedal: „Každý, kto hľadá, nájde, kto klope, otvoria mu, a kto prosí v mojom meine, Otec mu dá…!

+

Nuž tak ďalej bojujeme! Hľadáme, pýtame sa, klopeme… my všetci hľadajúci, nie hádajúci sa

„Klopeme...Možno nám otvoria“ naše „ideály“… ktorým sme verili, že nás povedú ku Kristovi.

Majme odvahu byť iní, byť Boží. Nie ukrytípod mericou ale svietiaci a svedčiaci.

+

Nezhodil ma zo stoličky ten blog. Zhodilo ma zo stoličky, kto mu dal sympatie.

Bol užitočný. Zopakovala som si, čo je irónia a sarkazmus.

+

Kto svoj sen o kresťanskom spoločenstve miluje viac, ako samotné spoločenstvo, stane sa ničiteľom každého kresťanského spoločenstva.

Dietrich Bonhoeffer