Slávenie liturgie v nás nie vždy sprevádza radosť. Nemám na mysli pôstne obdobie. Mnohí z nás sú viac znechutení a otrávení, než radostní. Nemôžu nájsť radosť, nemôžu ani vyjadriť radosť a nadšenie z viery. Liturgia trpí a my s ňou. Skutočne?

Mnohí z nás si s radosťou pozreli video zo  slávenia liturgie Sv, otca Františka I. s deťmi. Zároveň zosmutneli, lebo nemajú možnosť zúčastniť sa takej radostnej liturgii. Tá "naša" je iná. Akási stuhnutá, stále rovnaká a akoby naladená na zopár kantorov a skupinu ľudí, ktorí nemajú veľmi  záujem o zmenu.

Rozumiem tým, ktorí posmutneli, keď videli video.

Radosť, spontánnosť a jednoduchosť je nákazlivá. Je potrebná pre život. Je dôležitou esenciou, dokonca život rozvíjajúcou a obohacujúcou. Je dobre možné, že pre jej chýbanie nám chýba aj mnohé iné. Veď keď človek nezažije skutončú radosť, ako môže potom pookriať a obnovovať sa v láske? Áno, Ježiš, náš Boh je centrum slávenia a obety Eucharistie. To je liturgia so všetkým, čo zahŕňa. Modlitby, hudba. Má to byť oslava Boha.

Sú tu mladí, deti, rodiny s deťmi. mali by na liturgii prežívať radosť a povzbudenie, veď dni sú náročné, mnohí sa trápia s problémami a prichádzajú do chrámu dobiť baterky. A potom sa nám liturgia javí iba ako niečo nezáživné, kedy je mnohé príliš rovnaké..., bez fantázie a aj bez radosti, piesne, ktoré nám nesedia a iba akési vynútené zdvorilosti (podanie rúk na znak pokoja). Nič moc pre tvrdý týždeň všedného dňa!

Slávenie liturgie je potrebné pochopiť.

Podstata liturgie je inde, ako pri jej sprevádzajúcich prvkoch, ktoré by ju mali zdobiť, skrášliť alebo oživiť. Napriek tomu nie je jedno, aká hudba sa vyberá, aký  je sprievodný spev alebo aké iné prvky, ktoré  sú jej súčasťou. Tento "problém" nie je nový. Mnohé roky sa dopĺňajúce prvky liturgie nemenili, alebo apoň nie podstatne. Mnohé sa meniť nedá - jadro slávenia - Slovo Božie a obrady premenenia. Vieme, že to je v liturgii najdôležitejšie. tam sa nedá meniť ani dopĺňať. Nie som teológ, neštudovala som liturgiu. Srdce mi hovorí, že osobne málo oslavujeme Boha. Nie iba v liturgii...

Nevieme sa radovať, nedokážeme sa spolu radovať. Nevieme to mimo liturgie, sme v ponorení v mnohorakosti podnetov, nežijeme osobnú radosť viery, neukazujeme iným radosť z Evanjelia. Neviem, nakoľko a čo sa bude dať meniť v  obradoch liturgie. Problém je  inde, je mimo liturgie.

Radosť je ( najskôr) v srdci človeka, potom preteká do prostredia a zaplaví všetkých, ktorých stretne. Zmena je potrebná v nás... Potom sa zmení  všetko okolo nás. Potom budeme schopní aj radostnej liturgie, lebo sa neubránime radosti z toho, že Pán je s nami! Radosť je nákazlivá!

Mali by sme viac oslavovať vieru v Boha v dennom živote... Máme  radosť z Boha? Máme radosť z viery? Ak áno, dostane sa aj do liturgie.

Zdá sa mi, ako keby  hovoril František I. deťom na videu:

Máme radosť? ÁÁÁno! Skutočne máme radosť z Ježiša? ÁNO!!!!

Mávame  "obdobia bez radosti". Na stretnutí s Pánom sa radosť obnovuje, vracia sa k nám. On je naša radosť a naše všetko.

Skúsme žiť radosť z viery aj mimo sv. omše je to úžasná pomôcka!

Možno sa ukáže možnosť organizovať detské a mládežnícke omše, podobné stretnutiu mladých, ktoré sa koná v rôznych krajinách. Mnohí mladí také krísne už rdávno obia.

Môže jedna farnosť navštíviť inú, a zúčastniť sa na ich liturgii. jedni pripravia program iným a obohatia jeden druhého.

Pouvažujme aj nad tým, aké iné aktivity by mohli pomôcť k objaveniu radosti z viery. DOMA, v susedstve, vo farnosti. Teraz v období pôstu, sa tiež na rôznych miestach konajú rôzne pôstne aktivity. Modlitbové stretnutia, spevy, aj pašiové hry. Je to mimo liturgie, sv.omša je ich súčasťou. Ruku na srdce: kto by mal skutočne záujem, tvoriť, nacvičovať a pozývať na aktivity, podľa liturgických období, staral sa o to, aby iní mali z nich radosť a oživenie viery? K tomu by sa zúčastnili na liturgii, pred alebo po podujatí...? Čo keby mnohí vôbec neprišli? Stojí to za zamyslenie. Bolo by to namiesto niečoho iného.... Oboje sa nedá.

+

Prežila som rôzne formy liturgie, rôznu hudbu. rôzne doĺňajúce prvky.  V minulosti som tiež mala problém s radosťou na liturgii. Mnohokrát ma deprimovalo, čo bolo vybraté ako doplnok pre oslavu Boha v liturgii. Miesto radosti z viery v Boha som odchádzala skôr smutná a rozčarovania. Mali niekedy možnosť aj deti, aj mladí. Niekedy bývala "bitka" o sólo medzi spevákmi seniormi.  Ale napokon zostalo v chráme iba zopár seniorov!  Mladí sa vzdialili, deti takmer nechodia. Zmenila som miesto účasti liturgie. Pomohlo. Nie, nemáme tu také oslavy, ako na videu. Máme ich príležitostne. Vďaka Bohu! Netancujeme, ale podupkávame si do rytmu, je to rozdiel. Radosť je tu! Máme mladých, máme charizmatikov a rehoľníkov. Zvolávame Ducha Božieho, aby nás obnovil. My sme v liturgii dôležití. každý pokrstený. Bon koná obnovu.

On dáva radosť a volá deti, mladých a rodiny s deťmi. Nejde to "rýchlo", je cítiť zmenu. Možno to teraz pôjde rýchlejšievďaka Františkovi I.!

Zažila som socializmus aj komunizmus. Vtedy boli kázne "o počasí", ako som to nazvala ja. Nie o živote, lebo nebolo dovolené hovoriť o aktuálnych témach, ktoré trápili ľudí. (Aké podobné k tomu dnes!) Museli sme sa vynájsť. Nájsť svoje, aby sme mohli žiť vieru. Mali by sme to urobiť aj teraz! Aby sme nemalomyseľneli, aby sme neboli znechutení a smutní, aby sme aj my mohli rozdávať radosť iným.

Vždy je možné niečo podniknúť! VŽDY!

Vtedy boli ťažké časy. Dnes sú ťažké časy!!! V celom svete je boj  dobra so zlom, dobra s ľahostajnosťou a spánkom spravodlivých. Teraz treba konať!

Hľadajme možnosti! Rozmýšľajme, ako! Ako možno spestriť liturgiu, ako možno vyjadriť radosť z viery.

Je dobre možné, že nás napadnú veci.

+

Nie vždy je možné organizovať akcie, ako je tá na videu z Argentíny. Treba nápady, ľudí, prípravu, nácvik a organizovanie zúčastnených. Nie je možné, aby sme zrazu mali to, čo sme videli, to čo by sme radi.

Nie vždy je problémom iba náplň liturgie.

Možno nemáme radosť, lebo nerozumieme liturgii. Možno nemáme radosť, lebo nemáme tie podujatia okolo liturgie. Dnes sa vťak začínajú vykúkať rôzne nové podujatia, ktoré sa mladým páčia a kde sa môžu skutočne naplniť radosťou.

Môžeme však na tom pracovať.

Nie, nemám na mysli roky rokúce!

Teraz je čas! Teraz je čas spásy!

Ponúknime, vymyslime a klopme na dvere tých, ktorí môžu dať! Oslovme kňazov, zorganizujme mladých a deti, skúsme si programy najskôr na stretku, alebo v rodinách a ponúknime vhodné pre liturgiu!

Tu je veľký potenciál! Samo od seba však nič nepríde! Potrebuje to modlitby, potrebuje to ľudí, odhodlaných a zapálených pre vec! Rodičov, deti maldých a všetkých, ktorí sa k nim radi pridajú! A treba popozerať, čo tu už je! Nie je to málo! Ponavštevovať iné farnosti, výmenná asistencia miništrantov pri nejakej akcii mimo domovskej farnosti. Alebo pozrieť si, či niektorá z farností neponúka niečo zaujímavé.

Rozmýšľajme aj mimo liturgie!

My sme tí, ktorých volá Pán!

Musíme klopať a volať k radosti!

Verím! Verím,  že nový pápež František už teraz prináša Ducha obnovy!

Modlím sa na tento úmysel! Spojme sa v modlitbách na ten úmysel! Modlitba vždy predchádza konanie a každú zmenu!

Nenechajme sa znechutiť a nečakajme!

Teraz je treba konať!

Pozvime Ducha svätého do našich rodín a spoločenstiev, aby nám daroval radosť a aby obnovil liturgiu, aby nám daroval liturgiu radosti! Prosme Ducha Božieho, aby nám daroval nápady a ľudí, ochotných zapojiť sa! Potrebujeme byť kreatívni, musíme sa naučiť žasnúť a oslovovať iných radosťou viery v Boha. Nie vynútením si pozornosti, účasti, ale príťažlivými akciami, podujatiami. koľké by sa dali organizovať! Koľká radosť by z nich bola!

Verím, že je možná radosť z Boha. Mimo liturgie a aj na nej. Dajme si záležať, zamýšľajme sa, počujme, čo šepká Duch Boží. Modlime sa na ten úmysel, aby sme vedeli spoznať, ako dať radosť, ako ju prežívať s bratmi a sestrami. Viem, že Pán pošle nápady aj ľudí. Mnohé dobré a radostné akcie už sú! Godzone je jednou z nich! Nádherné modlitbové stretnutia, ako sú tie spoločenstva Emanuel, Taizé, Charizmatické kresťanské konferencie a mnohé mnohé né! Vyberme si z nich a zistíme viac. Zistíme, ako z nich priniesť život a radosť do rodiny, do spoločenstva a možno niektoré "akcie" navštívia aj liturgiu. Kto vie!

Verím, že Boh počuje naše prosby a dá nám, o čo prosíme!

Duch svätý, Duch radosti a sily, prosíme, pomôž nám pri obnove liturgie! Amen!

ĎAKUJEM, LEBO BOH POČUJE NAŠE MODLITBY!

PS: Nezabudnime ďakovať za dary, ktoré nám teraz už dal! Duch boží je úžasný a je načúvajúci!

Všetko vie, počuje každú túžbu a želanie!

Nezabudnime ďakovať!

Zatiaľ čerpajme z prameňov spásy na stretnutiach v píslušných spoločenstvách... - detské, mládežnícke, rodiny, dospeláci, starší... Máme mnohé možnosti. Máme ich odkryť, zistiť, o čo  je záujem.

Musíme sa osviežiť pri prameňoch spásy, a rozmýšľať o tom, ako ich oživiť tam, kde sme.

Duch vanie.

My máme rozum a schopnosti. Používajme ich! To sú naše dary a milosti si vyprosujeme u Pána! On vie všetko, vie, čo potrebujeme a vie, čo nám treba!

Nech nás žehná Pán! Prosím s vami a ďakujem! Verím a viem, že koná v nás! Verím a viem, že nám daruje radosť a spásu v týchto dňoch!!!