Niekedy život prináša skúšky našej viery a dôvery k Pánu Bohu. Zápasíme o živú vieru. Zápasíme s ťažkosťami. Často prosíme Boha o niečo, ale pritom pochybujeme, že nás vyslyší. Vo väčších, či menších veciach. Ale Boh je verný ! Aj dnes som sa o tom presvedčil...

Chcel som napísať jeden veľmi dôležitý list istej váženej osobe. Veľmi mi na tom liste záležalo. Pre osobnejší ráz listu bolo lepšie písať ho ručne. Išlo aj o Pánov záujem. Spomenul som si na slová: "... Proste a dostanete... " ( Lk 11,9 ) Tak som sa začal modliť a prosiť asi tými slovami, že je ten list veľmi dôležitý, ide o Božiu vec, a že prosím o to, aby som ho napísal bez chyby, a správnymi slovami ... Pridal som aj Otče náš ... A poďakoval som dopredu za pomoc. Pustil som sa do písania listu na nečisto, ako prípravu. Keď bola príprava hotová, list v koncepte, bolo ho potrebné napísať načisto, pekne úhľadne. Spomenul som si na Pána: " A teraz, Bože, pomáhaj ! " A začal som list písať. Napísal som pár riadkov, a ... Prvá chyba ! Spomenul som si na svoje modlitby. Bol som rozčarovaný. Začal som písať znova, na novom, čistom hárku. Bol som asi v polovici a ... Zasa chyba! Už som začal byť nervózny. Zobral som nový čistý hárok, a začal som odznova. Podarilo sa mi ho popísať celý ! Bez chyby. Povzbudený som začal písať na druhú stranu hárku. Po pár riadkoch ... Znova chyba ! Už som sa pýtal Pána v tom duchu, že: " Kde si? Teraz, keď potrebujem Tvoju pomoc! A sľúbil si, že keď budem prosiť, tak dostanem. A ja som prosil. A teraz robím chyby !" Situácia sa zmenila v tom zmysle, že som síce chyby robil ďalej, ale už sa dali priebežne opraviť tak, aby neznižovali veľmi estetickú úroveň listu. Už som začal písať len na jednu stranu. Ak sa podarila, mohol som ju odložiť hotovú, bez chýb. Takto som začal tretiu stranu listu na novom hárku. A zase chyba ! A znova nový, čistý list. Pomali som list dokončil. Pánovi som už nič nevyčítal. List som dokončil, aj uložil do obálky. Napísal som adresu, a list som zalepil. Onedlho som išiel na nákup. Keď som sa vracal s nákupom domov, nedala mi pokoj táto vec s mojím listom. " Ako je možné, že som robil toľko chýb, keď som sa modlil za Božiu pomoc?!!" Tiež som hovoril Bohu: " Keby som neprosil a robil by som chyby- dobre- son na vine ja. Ale ja som prosil! A keby som prosil, ale bolo by to na moje náružlivosti, a Ty by si mi nepomohol- dobre- som na vine ja. A keby som prosil, a teraz to nie je na moje náružlivosti, ale ide aj o Tvoju vec, Bože a ja by som pochyboval- prosím, keď sa nedarí- som ja na vine. A keď prosím o dobrú vec, nie na moje náružlivosti, prosil som s dôverou, tak ako, že som robil toľko chýb ? " Potom mi v srdci Pán povedal: " Napísal si ten list? Napísal. Zalepil si ten list ? Zalepil. Tak vidíš ! Prosil si, a ja som Ti pomohol ! List máš hotový ! To, že sa Ti hneď nedarilo, bola skúška tvojej viery. Ty si ma prosil, a Ja som ti pomohol. Ty si list dokončil. Aj keď s ťažkosťami. A toto som dopustil pre to, aby som vyskúšal a posilnil tvoju vieru. " Uznal som, že Pán má pravdu ! Toto vám píšem, ako svedectvo o Božej vernosti a jeho pedagogike. Preto vás povzbudzujem : Nestrácajte dôveru voči Pánovi, ani keď nejde všetko hneď tak hladko, akoby sme si to predstavovali ! Dôverujte Bohu a vytrvajte v tejto dôvere ! Lebo Boh je verný a Jeho slová platia : " Proste a dostanete. " Pán vašu dôveru odmení !!! Mirec.