„Keď hovoríte dve slová z kazateľnice, jedno nech je o dobrej svätej spovedi. Mám len jednu túžbu – spasiť vaše duše.
- Niet lepšieho základu pri výchove nad svätú spoveď a sväté prijímanie. Myslím, že nezveličujem, keď poviem, že bez týchto dvoch prvkov je ohrozená mravnosť človeka, najmä mladého človeka.
- Kto sa zriedkavo spovedá, má dušu znetvorenú. Veď keby sa niekto umýval len raz do roka, aká by bola škaredá jeho tvár?
- Aby sme mali úžitok zo svätej spovede, nestačí spovedať sa často, ale treba sa usilovať, aby sme sa nedopúšťali hriechov.
- Okrem naozajstnej úprimnosti, kedy nezamlčím žiaden hriech, svätá spoveď musí mať aj opravdivú ľútosť a silné predsavzatie. Ináč by nebolo užitočné, ba bolo by škodlivé pristupovať k tejto sviatosti. Veľa kresťanov sa spovedá, ale zle. A lepšie je nespovedať sa ako sa spovedať zle. Pre niektorých je tak spoveď príčinou záhuby a nie prostriedkom spásy.
- Mnohým chýba stálosť v predsavzatiach. Spovedáme sa stále z tých istých hriechov. Takýto nech skúma trochu svoj život od poslednej sv. spovede.
- Spovedajte sa s náležitou prípravou. Spytovanie svedomia.
- Tri slučky, ktorými vás diabol drží vo svojom otroctve – nedostatočná úprimnosť pri svätej spovedi, nedostatočná ľútosť a slabé predsavzatie.
- Diabol raz vo sne povedal Don Boscovi: „Pozoruj úžitok, aký majú zo svätej spovede. Ovocie spovede musí byť lepší život. Ak chceš vedieť, či ich ešte držím vo svojej moci, pozoruj, či sa polepšujú.“
Veľmi ľahko na spovedi zamlčíme hriechy a to pre tieto príčiny – hanba a strach. /Dovolím si poznamenať ešte aj lenivosť a ľahostajnosť./ Obávajú sa, že stratia u spovedníka vážnosť, úctu. Pamätajte spovedník sa nikdy nad hriechom nečuduje, naopak spolucíti s hriešnikom. Matka, keď jej syn ochorie, miluje ho viac, ako predtým, keď bol zdravý. Spovedník obdivuje vašu dôveru, miluje a váži si vás. Mohli by ste mi namietať: „Vy mi to hovoríte len tak naoko, ale v hĺbke duše mnou opovrhujete.“ A ja vám hovorím: „Milujem vás ako vlastného syna, lebo aj mojím pričinením ste sa zrodili k milosti. Stali ste sa nádobou čnosti a príkladom svätosti.“
- Vyberte si podľa možnosti stáleho spovedníka, nemeňte ho bez príčiny a spovedajte sa každé dva týždne, alebo raz za mesiac. Modlite sa za svojho spovedníka a plňte jeho rady. Uchovávajte si ich v pamäti od jednej spovede ku druhej. Radšej však zmeňte spovedníka nie raz, ale tisíc ráz, ako by ste spáchali neúprimnosťou svätokrádež.
- Mnohí však zmenia spovedníka, ale nerozhodnú sa zmeniť život. Takí klamú sami seba. Robia ako nemocní, ktorí menia stále lekára, ale ako sa môže taký vyliečiť?
- Keď majú vážnejšie záležitosti idú k inému spovedníkovi a potom sa vrátia k predošlému. Iste, keď tak robia nepáchajú tým hriech, ale nikdy nebudú mať duchovného sprievodcu, ktorý by spoznal dostatočne stav ich svedomia. Ako chcete, aby vás viedol ten, ktorému rozpoviete len obyčajné, ľahké veci, ale ak máte niečo ťažšieho to mu nepoviete?
Nezabúdajme, že máme mať svedomie v takom stave, aby sme mohli ísť každý deň na sväté prijímanie.
Ak však nie si schopný zachovať si svedomie v takom stave, aby si mohol ísť aspoň osem dní na sv. prijímanie, neradím ti tak časté prijímanie. Čas, ktorý by si vynaložil na druhú, alebo tretiu spoveď v tom istom týždni použi na to, aby si si urobil lepšie predsavzatie a uvidíš, že to bude osožnejšie, ako častá spoveď, ktorú konáš s malou ľútosťou a so slabým predsavzatím.
(Sebastian Motta: Don Bosco o sv. spovedi, 1945.)
