Tento pojem používa pápež Benedikt XVI. na viacerých miestach (osobitne odporúčam prečítať si jeho myšlienky v knihe Chváloreč na svedomie, ktorá vyšla aj na Slovensku v roku 2010, SSV. Podobne je pútavým čítaním i kniha Vladimíra Palka - Levy prichádzajú 2012, Prešov.)

Pápež sa nám pokúša pomôcť otvoriť oči a poukázať na nebezpečenstvo tohto "nového náboženstva", ktoré sa odtrhuje od právd zjavených Bohom, (i od Desatora), od prirodzeného zákona, popiera možnosť poznať a prijať objektívne pravdy a do centra stavia človeka a jeho subjektívne prežívanie pravdy, dobra...

V dôsledku toho sa ani na slobodu nehľadí pozitívne ako na smerovanie k objektívnemu dobru objavovanému rozumom, ktorý je podporovaný spoločenstvom a tradíciou. Sloboda sa chápe skôr ako oslobodenie od všetkých obmedzení, ktoré sú prekážkou toho, aby každý sledoval svoj vlastný rozum.

Relativizmus nič neuznáva ako definitívne platné (azda iba okrem seba! - to je tá jeho diktatúra) a ako hlavnú mieru všetkého ponecháva ľudské ja a jeho chute. Ukazuje sa tak ako veľmi zhovievavé a tolerantné "náboženstvo" a je si sebou také isté, že  ostatných (aj kresťanstvo) stavia do pozície tých netolerantných a "zlých" a chce sa všetkým nanútiť ako jediná správna cesta. (Kresťanstvo nemá cieľ nanútiť sa - ale silou príťažlivosti ponúkanej Pravdy priťahovať.)

Lebo ak niektorí tvrdia, že nie je možné poznať objektívnu pravdu - v takom prípade by človek nebol schopný ani morálne správneho konania. Veď pre jedného môže byť subjektívne správne niečo, čo pre iného nie - a potom na základe čoho posúdime správnosť, morálnosť jeho konania? (Veľkou pomocou v tomto smere sú pre nás aj tzv. ľudské práva - a všeobecná dohoda o ich objektívnej platnosti. Preto je azda aj toľko úsilia podsúvať "nové" ľudské práva.) Čo sa stáva kritériom na rozlišovanie dobra a zla pre tých, ktorí popierajú objektívnu pravdu? Bude smerodajný v tomto prípade iba názor väčšiny? Alebo lepšie povedané -  bude platiť moc silnejšieho, ktorý si vie získať priazeň väčšiny? (Viď mnohé mediálne kampane.)

Táto spomínaná diktatúra relativizmu negatívnym spôsobom ovplyvňuje aj chápanie pojmov tolerancia a diskriminácia - a rozširuje sa práve takým smerom, ktorý obmedzuje názorovú a náboženskú slobodu. Kresťanské názory sa snaží pomenovať ako: netolerantné, diskriminačné, fanatické, stereotypné, obmedzujúce...

Napr. v mene tolerancie máme odstrániť z verejných priestorov kríže, v mene tejto tolerancie je tlak na Cirkev, aby zmenila postoj k potratom, antikoncepcii, eutanázii, gender ideológii...  - ale toto správanie je práve odstraňovaním tolerancie - lebo kresťanstvo sa už nemá prejavovať navonok viditeľným spôsobom.  

Tento vývoj vedie k čoraz netolerantnejším postojom zo strany tohto "nového náboženstva". Ono si robí nárok, že platí pre všetkých a že je najrozumnejšie. Hrozba pred ktorou stojíme je, že tolerancia bude potláčaná v mene tolerancie.