/príhovor zo sv. omše pre mladých v Podolínci/
Drahí mladí.
Kto z vás by netúžil po šťastnom živote? Verím, že každý túži byť šťastný. Otázkou zostáva – čo ma šťastným urobí? Myslíš si, že budeš šťastný ak o pár rokov z teba vyrastie alkoholik, drogovo závislý, rozvedený otec, matka? Predpokladám, že v tomto nikto šťastie nevidí. No kde to začalo, že to došlo do takého konca? U niektorých už v nezodpovedne prežitej mladosti, kde sa tieto zlozvyky odštartovali. U iných je to dôsledok hľadania ľahších ciest, či vyhýbanie sa problémom. Alebo, že by sme sa nechali oklamať svetom, ktorý sa nás snaží presvedčiť, že v tom spočíva šťastie človeka? Dáva ľahký recept na akože šťastný život, v ktorom si môžem robiť čo chcem a užívať ako chcem – alkohol, drogy, neviazanú zábavu... No ľahké recepty – čo nestoja žiadnu námahu, stoja za nič. Lacné sú predsa len šmejdy. Kvalita je drahá a stojí veľa.
Kde však nájsť učiteľa, ktorý mi ukáže jasné pravidlá a ponúkne správnu cestu?
Boh. On mi v desatore ukazuje veľmi jasne čo a ako. Skúste tam nájsť nejakú chybu – niečo s čím nesúhlasíte, niečo, čo sa vám zdá byť zbytočné. Myslím si, že nenájdeme nič. A prikloníme sa k tomu, čo hovorí sv. Pavol – v liste Rimanom 7. kapitola – odporúčam pozrieť – „Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch (tele) pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle. ... Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to čo chcem, ale robím to čo nenávidím.“ Aj my určite kdesi v hĺbke srdca cítime, že táto cesta je správna a dobrá, aj keď je náročná a ťažká. Ježiš nám totiž ani nikdy ľahké cesty nesľuboval – povedal, kto chce ísť za mnou nech ZAPRIE sám seba...
/Konkrétny príklad – ako napr. dokáže chlapec dievčaťu, že ju má rád? Kúpi jej kvety, prsteň, povie jej to, napíše jej to, či ináč? ... To všetko je príliš málo a príliš ľahká cesta. No darovať dievčaťu svoju čistotu až v manželstve, tak to už je poriadny sebazápor a obeta. To je dar. To je dôkaz lásky. To uzná verím každý./
Je len na nás, či sa teda rozhodneme počúvať Božie prikázania, alebo nie. Ja by som však vsadil na to, že poslúchnem. Risknime to a až neskôr o pár rokov uvidíte ovocie svojho rozhodnutia. Ak budete žiť podľa Kristových prikázaní prežijete šťastný život a ak nie tak prežijete smutný život.
Kde beriem tú istotu? Použijem príklad s autom. Keď výrobca, ktorý auto pozná, dá do návodu na použitie, že tam treba tankovať naftu, môžem si ja povedať, že ho neposlúchnem? A že si tam natankujem benzín? Môžem si tak povedať a dokonca aj tak môžem urobiť. Ale auto sa pokazí, no nemôžem sa sťažovať výrobcovi – veď on mi to v návode napísal. Hnevať sa môžem iba na seba, že som neposlúchol.
Už asi viete, čo tým chcem povedať. Človeka stvoril Boh – On teda najlepšie pozná človeka a tajomstvá jeho srdca, preto dal človeku veľmi jednoduchý návod na to, ako prežiť šťastný život – DESATORO. Je však na tebe a na mne, či ho poslúchnem. No keď sa život pokazí, ako to auto, môžeš reklamovať? A na toto už odpoveď nedám, iba ak medzi 4 očami...
PS:(Odporúčam pozrieť blog „A čo keď Boh neexistuje.)
