Mária Irmuška, je mi to veľmi ľúto.
Pripomenulo mi to moju skúsenosť, keď som raz cestovala autobusom, sadla som si do predposlednej lavice a za mnou sedeli "v päťke" školáčikovia, ešte deti, samí chlapci. Keď začali rozprávať, onemela som od úžasu! Samé vulgárne a hanlivé slová. Otočila som sa, aby som sa pozrela, koľko môžu mať rokov. Boli už iste po 1. sv. prijímaní a to ma zabolelo ešte viac. Boli, teda, museli si byť vedomí svojho slovníka. Myslela som si, že sa stíšia, ale nezabralo ani to, že som sa otočila ešte raz. Keď som sa ku nim otočila tretíkrát, tak som im povedala: "Chlapci, keby vás počuli hovoriť vaše mamičky, boli by veľmi smutné! Tak, ako aj ja teraz. Ešte nikdy som nepočula z takých mladých úst takéto strašné vety! Verte, prosím, že vaše mamičky by plakali!"
Nepovedali mi ani slovo, neodpapuľovali, a ja som už čoskoro vystupovala. Neviem, čo sa s nimi stalo, či ten môj dohovor stačil, možno sa im zakorenil do srdiečka, lebo veď mamička iste je v ich očiach ako veľmi milujúci rodič, ktorému by nechceli navodiť smútok. Ale ja som reagovala tak, ako keby tam bolo moje dieťa a keby takto hovorilo, plakala by som obrovské slzy...Ako musel trpieť Boh, veď v ich veku majú byť detičky ešte krásne, čisté a nevinné...
Trápila ma aj obrovská ľahostajnosť všetkých okolostojacich ľudí, lebo ten autobus bol plný, a všetci sa robili, že nič nepočujú, nik iný sa neozval, hoci chlapci hovorili veľmi hlasno...
Tvoj príbeh, Irmuška je smutný v tom, že to už neboli deti, ale vyzretí ľudia a na dôvažok ženy, možno matky, ktoré tiež vychovávajú deti a robia celodennú spoločnosť staručkým a chorým ľuďom...Viem, ako ťa bolí srdce, viem, že tak isto, ako aj mňa...Pripájam sa ku Tebe v modlitbách, drahá priateľka!

Pripájam sa.
A k tvojej otázke, či svojim učením azda nenapomáhaš tomu zlu - Možno práve naopak. Ony by si už našli cestu ako sa naučiť reč, ale pri tebe môžu pochytiť aj trochu toho duchovného bohatstva, ktoré nosíš v srdci. Aj keď im priamo o Bohu nehovoríš, v tvojich postojoch, rečiach, modlitbách sa aj im dostáva kus požehnania.
Nech je Pán stále s tebou i s tvojimi žiakmi.

Poznám mnohé výrazy v nemčine. Ak by sa to týkalo v oblasti Košic, tak možno by som niekedy mohol zaskočiť pomôcť a podporiť

Ja som sa mnohé slová naučil aj od svojich rodičov a potom na ulici a aj v čase, keď som bol zavretý... Neodsudzuj Evka zbytočne mladých ľudí. Mňa ich odsúdilo dosť a preto som aký som.

Chcem vyhnúť nedorozumeniu. Nejde o mladých ľudí!!!! Ide o ženy, v priemere 45 ročné, ktoré odišli pracovať a tu zanechali svoje rodiny.Ja viem, že je to hrozné, nemať z čoho živiť rodinu. A výrazy- to išlo o hnusné vulgarizmy, že ich mojanemčina nemá, to neznačí, že im nerozumiem, to značilo, že ja také neučím....
Mirko, tu v susednom dome som vybavovala anuláciu manželstva chlapcovi, ktorý sa oženil, majú 2 detičky 3 a 6 ročné, on prácu má a matka napriek tomu odišla do cudziny. Chodila čoraz menej domov, až sa priznala, že žije s Turkom. Náš pán farár bol spočiatku nekompromisný a povedal, že ak sa brali z lásky, nemožno manželstvo zrušiť. Lenže ona prestúpila aj na islam a znemožnovala rodine pokojný život v kresťansko-katolíckej viere. Nuž to už dôvod bol. A chcela som tým trochu obhájiť našich chlapcov, že aj ženy vedia byť na vine....Súdiť- nie, modliť sa -ÁNO!

Mirko, ver, že nesúdim. Keby to tak bolo, povedala by som iné slová. Ich vulgarizmy, reč a smiechoty boli veľmi hlasné, obťažovalo ma to, neviem, prečo by som ich nemohla v láske napomenúť ( to slovo "v láske" zdôrazňujem, lebo som to povedala iba pre nich, potichu a tónom reči, ako by som to hovorila vlastným deťom), veď im nepatril celý autobus. Uvedom si, že Ti hneď za chrbtom niekto veľmi škaredo rozpráva, Ty sa ideš modliť ruženec a ku nemu sa ani nedostaneš, lebo musíš počúvať, aj keby si nechcel taký hrubý slovník, že sa Ti z toho dvíha žalúdok...
Ty vieš, že nesúdim. Bola to bolesť mojej duše, a o tej píše aj Mária Irmuška.
Ešte dlho potom som veľmi trpela, že Pán je urážaný takými malými detičkami, ktoré by mali iba spievať na Jeho česť a slávu, lebo veď ich srdcia by mali predsa byť ešte u Boha...