Navštívili ma dve bezradné katechétky. Nie naraz. A vo vážnej veci. Príprava na sviatosť birmovania. Čo som urobila dobre? Čo zle? Necítim sa kompetentná. A tak idem po dobrú radu sem. Lebo ja som už "emeritná".

Obe sú zrelé ženy, skúsené, v obľube medzi deťmi je iba malý rozdiel...Obe sú mojimi priateľkami, pretože sme všetky tri študovali spolu a s nami ešte hŕba iných....

V našej maxifarnosti nikdy nebola núdza o vyučujúcich náboženstva, dokonca ani o mužov, kým sa z toho s pomocou druhého platu dala uživiť rodina. Teraz sú tuším dvaja....

Každý rok sa ujdú birmovanci, pod číslo 200 nám ešte nekleslo. Len metódy sú rôzne.

Jedna z tých dvoch považuje za prioritu praktický život - a ja jej fandím, lebo som to tiež robievala tak- uviesť mladých do praxe sviatostného života, ktorý potrvá celý život. To je tá vysoká latka. A preto za fundament považuje zopakovať veci, ktoré sa nemali stratiť od prvého svätého prijímania a preberie dopodrobna všetky sviatosti. Farár je spokojný, dá sa povedať, že väčšina je pripravená a chlapcov a dievčatá vidno aj v nedeľu a sviatky na sv. omšiach, aj pred spovednicami, aj v radoch na sv. prijímanie cez omšu.A niekedy i na adorácii- ale to zväčša po toch-štyroch rokoch po birmovke.

Pravda, nestíha učivo pre 9. ročník, ktoré predpisujú osnovy, Spomenie, čo tam je, ale nerobí z toho bernú mincu. Ak im bude záležať, vždy sa o tom môžu dočítať....A tie učebnice a metodiky sa stále menia....

Druhá robí striktne všetko podľa predpisov. Učí podľa učebníc a metodík pre daný ročník, a birmovka? Dá im asi pätnásťročnú brožúrku, na konci je asi 150 otázok.  Tie treba vedieť naspamäť. Kto nevie, nepôjde. Tak to nariadilo DKC a basta. Mladí sa učia, lebo sa musia, ale nie radi...

Tieto dámy sa trochu pochytili. Ale kde sa dvaja bijú, vyhráva tretí. Odrazu sa objavil i taký nápad, že v škole osnovy- a birmovka bude výsostnou záležitosťou animátorov.  Je vraj dobré, ak tí vedúci nie sú oveľa starší, mladší si lepšie rozumejú. Veľmi dôležité je totiž, aby sa mladí nemuseli len učiť, ale aby sa mohli pýtať, pretože pred rodičmi mávajú v ich veku aj zábrany a ani rodičia nie vždy vedia odpovedať, lebo prešli jna birmovku "rýchlokurzom" . Kým som bola sama aktívna, urobila som si každý rok aspoň dve stretká s rodičmi. Trvali podstatne dlhšie ako tie s deťmi.

Palica má dva konce. Ak má animátorov pod krídlami kňaz, sám ich vedie a medzi mladými sa ukáže aspoń niekedy, môže byť. Ja sama mám dve pekné skúsenosti z takýchto stretiek v dvoch susedných farnostiach. Animátormi boli dva mladé manželské párya boli empatickí, no brali veci vážne.No stáva sa, že mladí trávia s animátormi priveľa času, celá príprava sa deje výlučne "zábavnou formou",ale chyba lávky., ako sa kedysi vravelo. Máloktorí z tých animátorov majú aspoň nejaký katechetický kurz, nie to teológiu alebo kombináciu s ňou na univerzite ako učiteľ. Nuž potom síce zábavná forma nechýba, ale....vedomosti viaznu a to je extrém voči tým povinným 150 otázkam ( bolo už aj 300).

Prišli po radu. Nie naraz. Sami kňazi majú rozdielne názory a koľko farností, toľko metód. Nechcem búrať, čo som sama roky stavala, ale nechcem byť ani tetkovitá a tvrdohlavo sa  držať toho, ako som to robila ja. Diecézna synoda dala základné smernice, do podrobností sa neišlo- otcovia biskupi nám asi príliš dôverovali.

Ja som už  emeritná. Hoci som pocítila, že pri 55 ročnom vekovom rozdiele môžu byť veľmi pekné vzťahy..

Blog som napísala ako výzvu tým, ktorí majú bohaté a pekné skúsenosti, aby sa podelili. Niektorí to už v minulosti urobili, ale Slovensko je rozmanité a platí- iný kraj, iný mrav-Ale jedno platí všade. Nielen hovoriť s mladými o Bohu, ale hovoriť Bohu o mladých, ktorí sú nám zverení.

Ďakujem všetkým, ktorí sa podelia.