Pôvodne sa mi síce najviac páčili husle, ale uhovorili ma, že s husľami sa možno ťažko uplatniť, ak nemáme orchester alebo aspoň kapelu. Tak som šla na klavír.

Učila ma celých desať rokov oboch cyklov terajšej "Zušky" , vtedy Štátnej hudobnej školy tá istá pani učiteľka. Inak- bol to tiž produkt komunizmu, že nemohla učiť na vyšších školách alebo byť koncertnou umelkyňou.....

Vedela päť jazykov, lebo sa narodila ešte za Rakúsko-Uhorska, ale ani z jedného by nezmaturovala. V jednej vete sa pri dorozumievaní vyskytli aj tri. Študovala vo Viedni, Budapešti a Varšave....neodpustila nič.

Cvičila som usilovne a hrala vraj slušne, ale tréma!  Tu bol dobrým psychológom pán riaditeľ, pustil na mňa silný reflektor a ja som si hrala pokojnúčko ako keby som hrala sebe alebo mame. Vôbec nebolo vidno dajaké obecenstvo a už vonkoncom nie profesorov.

Nuž, to mi pomáhalo zvládnuť ročne dva školské povinné koncerty.

Pri absolventskom som sa triasla tak, ako narkoman- vtedy sa okrem alkoholikov a tuhých fajčiarov o iných nevedelo. Ruky, nohy, chodidlá, kolená.....všetko!

Mala som krásne šaty, frizúru, ale.....v tej sieni sa neviditeľnosť poslucháčov zariadiť nedala. Ešte sa ozval i žalúdok- kŕče.

"Na"- povedala razantne teta profesorka (lekárova dcéra). Vytiahla malú ružovučkú tabletku a o päť minút bolo po tréme. Na javisko som vyšla s odhodlaním generála a spustila som jednu Beethovenovu sonátu. Nezaregistrovala som chybu. Keby som bola, stane sa katastrofa- prestanem hrať!. Všetko v pokoji, potlesk ako sa patrí, po treťom úklone pridaná polonéza od Chopina......ták, a teraz už v živote na žiadnom koncerte nehrám.

Za oponou sa usmievali spokojný riaditeľ, ostatok zboru, spolužiaci......ale Tildi- néni, ako sme ju volali, mala akýsi sklopený nos. Márne som vytiahla najkrajšiu z mojich kytíc.....nos nepodskočil hore.

"Pani profesorka, čo sa stalo? Predsa tlieskali a hrala som bez chyby a ..a....a....

"A o polovicu pomalšie!" - vybuchlo z nej.

No našťastie to nebola bratislavská Reduta ani Dom umenia v Košiciach....ale veselá spomienka ostala dodnes.