Na chvíľku preruším náš pôstny kalendár a podelím sa o úvahu nad chlebíkom i nad našim 40-denným putovaním "púšťou", ktoré sme v týchto dňoch započali. Takto sme si myšlienky púšte a chleba pripomenuli u nás doma:

 Chceli sme si nejako ozvláštniť tento predveľkonočný čas. Preto sme siahli po knihe S Abrahámom za stolom - Recepty z Biblie z vydavateľstva LÚČ. Otvorili sme ju na kapitole 7. "V púšti sa nezomiera od hladu" s úmyslom každý víkend (nedeľu) si uvariť / upiecť niektorý z receptov. 

V prvú pôstnu nedeľu som vybrala chlieb "na spôsob manny". To preto, aby sme si pripomenuli putovanie po púšti. (Štyridsať-denný pôst nám pripomína 40 rokov Izraelského národa na púšti.) Jedli sme chlieb "z manny", aby sme si aj my, podobne ako Izraeliti na púšti, uvedomili, že nie svet (v ich prípade púšť) nás uživí, ale ak sa spoľahneme na Pána, on nám dá, aj v rozpore s tým, čo by sme očakávali, všetko čo potrebujeme. Ba ešte viac. Potomkovia Izraela cestou po nehostinnej púšti nepomreli, Boh sa o nich postaral. Dal im vodu zo skaly, mäso v podobe veľkého kŕdľa prepelíc aj chlieb z neba - mannu. 

V túto nedeľu sme čítali evanjelium o tom, ako Ježiša pokúšal diabol na púšti (znova púšť).  "Ak si Boží syn, urob z týchto kameňov chleby" (a znova chlieb). Aj tieto naše chlebíky by mohli byť takými premenenými kameňmi. Iste by vyhladovanému po pôste chutili. Ale Ježiš odolal pokušeniu, pretože "nielen z chleba žije človek". 

Aj my si chceme pripomínať, že nielen jedlo a pitie a čo si oblečieme, alebo kde budeme bývať... je dôležité. Nielen o to sa máme starať, čo je nám príjemné a po čom túži naša telesná prirodzenosť. Ale je tu aj niečo viac, niečo na čom NaozaJ záleží - byť zjednotený s našim milujúcim Ockom. A konať tak, ako to On od nás chce. Aby sme dávali a nepočítali... aby sme dávali - svoju lásku, svoje ruky, svoj čas, svoj chlieb... Aby sme sa delili s blížnymi o to najcennejšie čo máme - o Jeho Lásku. Aby sme nezabúdali, čo je dôležité a nereptali spolu z Izraelským ľudom na púšti proti Bohu, ktorý nás vyviedol na púšť. Veď On sa aj na púšti o nás postará!  Chcela som povzbudiť celú našu rodinku, aby sme sa nebáli dôverovať vždy a v každej potrebe BOHU.

Až keď opustíme "mastné hrnce" Egyptskej krajiny, až keď prejdeme cez púšť odriekania, až keď prijmeme láskavé vedenie nášho Otca, až potom môžeme prekročiť "Jordán" a vojsť do zasľúbenej zeme, ktorá oplýva "mliekom a medom". Ale nebojme sa! On sa o nás stará počas celej cesty "púšťou". Už teraz sme v Jeho rukách. Už teraz zakúšame radosť z Jeho prítomnosti a z Jeho nekonečnej lásky k nám! Už teraz nás sýti sladkou a nepochopiteľne lahodnou mannou!

Tento chlebík je sladký, tak ako manna mala výbornú chuť. V recepte je použitá "manna" - sladký výťažok zo stromu jasanu mannového. Netuším, kde by som podobný produkt mohla zohnať, preto som použila obyčajný med. Možno ešte lepší by bol trstinový, alebo hnedý prírodný cukor. Môžete skúsiť. Chuť chlebíka bola trochu zvláštna, pripomínala mi marcipán - asi preto, že sa do cesta dávajú podľa receptu posekané mandle. Na budúce skúsim recept trošku obmeniť. Ale rozhodne by som z toho chcela urobiť tradíciu a zakaždým na začiatku pôstneho obdobia piecť podobný "chlieb z neba".

Mám radosť, že sa pomaly zbavujem strachu piecť z kysnutého cesta. Nabudúce to bude nejaké pečivo k raňajkám/večeri a raz, možno onedlho sa odvážim vyskúšať domáci chlieb? Kiežby. :)

Želám aj vám "chutnú" prípravu na Veľkú noc a odvahu robiť veci, o ktorých ste si mysleli, že ich nezvládnete.
Eva.

Príspevok uverejnený aj na http://letitia-tiba.blogspot.sk