čo nové priniesol život, len tak obyčajne, pár slov :)

Premýšľam, čo nové priniesť do novej atmosféry mojej komunity, do obdobia privykania si na zmeny. Ale asi ostanem pri starom a prinesiem niečo z môjho (ne)obyčajného života :).

Prešiel mesiac, odkedy mi zarezali do tela a vytiahli z neho devät kameňov a jeden žlčník. Aspoň tak povedali. Keďže dnu nevidím, ťažko povedať... ale zdá sa, že všetko funguje. Počkať... všetko funguje! Týmto nechcem dávať návod na to, ako má vyzerať standardná rekonvalescencia po laparoskopickej cholecystektómii. Ale rada sa stanem povzbudením pre vašu vieru... pretože viete, skôr, než sa do mňa zarezali nože, modlil sa nejeden Boží človek :). Keď si to tak teraz zhrniem, nič neostalo, čo by Boh nedal. Poteším vás, priatelia. Naozaj - stalo sa. "Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú áno, a preto je skrze neho aj naše "amen" Bohu na slávu" (2 Kor 1, 20).

Mám za sebou rezeň, ktorý som nejedla mesiace. Skúsila som paprikovo-uhorkovo-kurací šalát s cestovinami, guľášovú polievku, rajčiny so šupkami a zrniečkami, hrozienka, jahody, mlieko, karfiol, kukuricu, lososovú pizzu a pivoooo ... tieto veci sú naozaj zakázané :). Tak vyberám len zopár najväčších excesov :). Všetko funguje.

Okrem toho bicyklujem, behám, in-line skateujem a robím všetko, čo ma baví. Čokoľvek chcem. A teraz toho chcem celkom dosť.

Ešte stále ma baví moja praca a aj dnes som mala super deň so skvelými ľuďmi. Uvedomila som si, aká je paráda stretnúť Peťa Broza rovno pred vchodom nášho spoločného paneláku, aké je to obyčajné a zároveň vzácne. Aké je to dobré, sa len tak zraziť s niekým pri oplátkach v Trenčianskych Tepliciach (bola som kúpiť mojej sestre Zuzke), dostať vynadané, že idem okolo a ani sa neozvem, a potom ešte stihnúť aj pivo s Ľubíkom v Kolačíne.

A tak mám dnes v nohách cca 20km na biku, jednu prechádzku do Kolačína na Ľúčky, jedno pivo a včerajšie tri kilometre behu. Pri prudkom pohybe bolia. Ale zároveň mi každý deň ďakujú, že nosia o 10 kíl menej, než v lete pred rokom. To, že ich trápim behaním a inými šialenosťami mi zrejme hravo prepáčia... v mene dobrej veci.

Dostala som dnes plagát, ktorý som vlastne dostala predvčerom. Predvčerom som ho dostala elektronicky, dnes normálne (rozumej na papieri) - viď obrázok. V tomto som stará liga, papier je papier. Ale zas keď už je tých papierov na mňa priveľa, najradšej by som utiekla. Ale jedna vec je istá, nikdy nedovolím, aby sa tie papiere stali dôležitejšími, než ľudia. Vždy predsa ide o viac, než len o to, aby bola agenda zmáknutá. Týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorým už nejaký čas sľubujem stretnutie. A šak možno by ste niekedy aj vy mohli prísť za mnou a nielen stále čakať, kedy prídem ja :D. Ale ak predsa nie, ja sa naozaj ozvem.

Cítim, že Boh pripravuje niečo nové, naozaj čerstvé, chutné, prekvapivé. Ono je to asi aj trochu zvláštne povedať to takto, akoby to malo byť niečo výnimočné, čo inokedy nerobí a preto to poviem inak... cítim, že teraz cítim, že Boh pripravuje niečo nové, naozaj čerstvé, chutné a prekvapivé. Prekvapivo dobré. Prekvapivo radostné. Teším sa už zajtra na Passion v Trenčíne, lebo viem, že tam bude.

Obrázok od: https://www.facebook.com/MatejSlavikPhotography