Katolícke učenie a usmernenie ohľadom chorôb a uzdravení + môj komentár.

Možno opäť pichnem do osieho hniezda, ale niektoré reakcie ma prinútili študovať viacero dokumentov RKC ohľadom uzdravenia, chorôb, a toho, čo v týchto veciach možno považovať za Božiu vôľu. Existuje totiž stereotyp myslenia, ktoré prijíma, že Boh dáva choroby, aby nás niečomu naučil, že ich spôsobuje a používa pre naše dobro, ak sa s nami nedá urobiť nič iné, aby sme sa zmenili. A pre tieto dôvody mnohí kresťania nebojujú, rezignujú, prijímajú veci, akoby boli Božou vôľou a v konečnom dôsledku na základe vlastných domnienok a úsudkov neposlúchajú Ježišove slová a nerobia to, čo prikázal On a k čomu nás viedol On. Často nám ako dôkaz stačí, že niekto prežil chorobu a zmenili ho to k lepšiemu. Ale to predsa nedokazuje, že ju spôsobil Boh a že sa mu páčilo, že ten človek trpí. Boh premieňa veci tak, aby nám slúžili k dobrému, ale to neznamená, že všetky veci, ktoré sa dejú, sú dobré.

Tento blog je pokusom ukázať, že Cirkev to takto nevidí a ani len nenaznačuje, že by toto pochopenie mohlo byť správne. Dokonca dôrazne naznačuje, alebo hovorí priamo, že správne nie je. Pokiaľ máte chuť sa držať tohto vyššie uvedeného vierovyznania, môžete, len si uvedomte, že to nie je učenie RKC (a potom vyvstáva otázka, kto nás učí takto o Bohu rozmýšľať).

- nenašla som jedinú zmienku, ktorá by hovorila niečo v zmysle "Boh môže rozhodnúť a udelení choroby jednotlivej osobe, aby sa táto osoba napravila, obrátila, spasila alebo pre jej iné dobro"

V starom zákone “Izrael nadobúda skúsenosť, že choroba je tajomným spôsobom spojená s hriechom a zlom” KKC. Skutočne teda spadá do rovnice hriech ... choroba ... smrť (mám na mysli všeobecnú spojitosť, nie nadväznosť zhreším a preto ochoriem - toto spojenie vyvrátil Ježiš; ide skôr o to, že choroba nebola súčasťou stvorenia, kým neprišiel hriech a s ním spojená smrť).

Kľúčová veta pre mňa: "Choroba, aj keď môže mať pozitívnu hodnotu... jednako predstavuje určité zlo. Preto prorok ohlasuje budúce časy, v ktorých už nebude bolestí ani chorôb a životnú niť už nepretrhne smrteľná choroba ( porov. Iz 35, 5-6;65, 19-20). Priatelia, som presvedčená, že to, že Ježiš vyniesol na kríž nielen naše hriechy, ale aj naše choroby a bôle, je dostatočne konkrétnym vyjadrením vôle Otca ohľadom týchto vecí. Ježišovo poverenie a príkaz "Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.", ako aj prísľub "A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú."  to len potvrdzujú. Toto boli posledné Ježišove slová predtým, ako bol vzatý do neba. Myslím, že to myslel vážne, veľmi vážne. Ak by to nestačilo, tu je slovo do bitky, berme ho vážne: " Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi."

Zopakujem si, čo robil Ježiš v oblasti uzdravovania

- niesol naše choroby Izaiáš 53, 4
- vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby Marek 8, 17
- uzdravoval všetkých chorých Marek 8, 16
- hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu Matúš 4,23; Matúš 9, 1
- zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých Matúš 14, 14
- na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich Lukáš 4, 40
- vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých Lukáš 6, 19
- uzdravoval tých, čo to potrebovali Lukáš 9, 11

A ako fungovali učeníci v oblasti uzdravovania

- Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali auzdravovali každý neduh a každú chorobu. Matúš 10, 1
- Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali. Marek 6, 13
- Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali. Lukáš 9, 6
- Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali. Skutky apoštolov 5, 16
- A potom prichádzali aj ostatní chorí z ostrova a uzdravovali sa. Skutky apoštolov 28, 9

"Nielenže modlitba jednotlivých veriacich, ktorí prosia o vlastné uzdravenie alebo uzdravenie druhých, je chvályhodná, ale aj Cirkev v liturgii prosí Pána o zdravie pre chorých... Lebo „je v súlade s Božím plánom i s jeho Prozreteľnosťou, aby človek všetkými svojimi silami bojoval proti chorobe vo všetkých jej formách a rozhodne sa snažil uchovať si zdravie“... „Charizma uzdravovania“ sa nemôže jednoducho pripisovať k určitej skupine veriacich. Je totiž jasné, že svätý Pavol vo svojom poukaze na rozličné charizmy (v 1 Kor 12) nepripisuje dar „chariziem uzdravovania“ nijakej zvláštnej skupine, ani skupine apoštolov, prorokov, učiteľov a správcov, ani nijakej inej skupine. Udeľovanie chariziem sa riadi inou logikou: „Toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému ako chce.“" Inštrukcia o modlitbách za uzdravenie

Takže Katolícka cirkev povzbudzuje a aj sama sa modlí za uzdravenie, pretože Božia vôľa je, aby sme VŠETKÝMI svojimi silami bojovali proti chorobe (t.j. nepovažuje ju za dar alebo výsadu) - a použitie duchovných zbraní je namieste - a nespája "schopnosť" uzdravovať so žiadnou konkrétnou skupinou ľudí (teda ani výlučne s kňazstvom), ale jednoducho s pôsobením Ducha. Myslím, že toto je veľmi dobré povzbudenie. Dokument nikde nenaznačuje tradičnú katolícku mienku, že choroby môžu byť Božia vôľa a my máme rozlišovať, čo s nimi Boh v našom živote zamýšľa - naopak, povzbudzuje použiť všetky dostupné spôsoby, liturgické aj neliturgické a bojovať. Pozýva niesť utrpenie, ktoré ostane na našich pleciach napriek tomu, že použijeme všetky sily na boj, nie zmieriť sa s utrpením, rezignovane ho prijať a nerobiť nič.

Aj na základe týchto vecí, ktorých som sa dopátrala, považujem za potrebnejšie začať poslúchať Ježiša s vierou, že vedel, čo robí, než hľadať argumenty a viesť dišputy o tom, či Boh musí alebo nemusí uzdraviť všetkých a ak nie, tak prečo toho nie a tamtoho áno... poslušnosť Jeho slovu je to, čo dokážem ovplyvniť, mnohé svedectvá mi dávajú vieru, že Boh môže a chce konať aj v tejto oblasti viditeľných zázrakov, výsledky sú na Ňom. Modliť sa za uzdravenie naozaj nie o stavaní sa do pýchy a protirečenie Božej vôli alebo dokonca odmietanie kríža od Pána. Ak stále máte pocit, že by to tak mohlo byť, pozývam vás, študujte - otvorte Bibliu, otvorte katechizmus, čítajte cirkevné dokumenty, urobte čokoľvek, len už prosím, neverme bájkam, legendám a mýtom len preto, že niekto iný im uveril. Diabol má veľmi rád pasivitu. Ak mu stačí na to, aby nás v nej udržal len toľko, že nám zamedzí prítok správnych informácií, urobí to veľmi ochotne a rád. Slúžiť druhým je vždy riziko. Kedykoľvek vstupujem do oblasti modlitby za potreby iných (nielen za uzdravenie), uvedomujem si, že stojím na pôde, kde prosím o veci nadprirodzené. Áno, je to riziko nemodliť sa len za to, čo môžem urobiť aj vlastnými rukami, lebo to vyžaduje vieru v Božie pôsobenie, v Jeho moc, v Jeho lásku a záujem a starostlivosť. Napriek mnohým neistotám, ktoré ľudsky cítim, viem, že robím jedinú správnu vec, keď to robím. Keď sa modlím. Moje zdôvodňovanie, prečo by Boh práve v tejto situácii nemusel konať, alebo by mohol "zlyhať" ešte nikomu nepomohlo. Diabol miluje, ak sa hrbíme pod nákladom trápení, ktoré nám v živote spôsobuje a vytvára. Boh miluje, ak svojou dôverou, modlitbou a láskou maríme diablove skutky.

P. S. Verím, že rovnako, ako uzdravenia tela, Bohu je vzácne a dôležité aj naše vnútorné uzdravenie, uzdravenie zo zranení, sklamaní a bolestí citov, a psychické zdravie. O tom, že mu záleží na uzdravení duchovnom asi písať nemusím :). To je absolútna priorita, ktorú by podľa môjho názoru a skúsenosti mali doprevádzať aj tie ostatné časti. Pretože On nás zachránil úplne celých.

Použité zdroje:
1. Inštrukcia o modlitbách za uzdravenie

2. Katechizmus Katolíckej Cirkvi

3. Sväté písmo (Katolícky preklad)