Nemôžeme si hovoriť: ,,to sa nedá, toto už lepšie nebude“ alebo ,,ja mám vždy takú smolu.“ Takými rečami dávame ,,zelenú“ zlému a jeho cieľom je škodiť a zabíjať. Je preto dôležité každý deň hovoriť verše zo Svätého písma a vyhlasovať ich pre seba a pre svoje rôzne oblasti v živote a s vierou čakať na zmenu. Všetky modlitby sú vypočuté, musíme sa len modliť s vierou. A tak ďakujem Bohu za jeho lásku, milosrdenstvo a oddanosť.

Počas štúdia na vysokej škole som často snívala o tom, že budem mať dobrú prácu, že budem pracovať na super pozícii a že ma bude práca napĺňať a tešiť. Bola som v predposlednom ročníku, v prvom semestri, keď nám vedenie univerzity oznámilo, že škola nemá akreditáciu, že im bola skrátka odobraná. Zrazu som sa ocitla v situácii strachu a obáv, či vôbec dokončím štúdium. Od štátnic ma delili už iba tri semestre. Situácia s akreditáciou na univerzite sa komplikovala a ja som bola prinútená podať si prihlášku na inú univerzitu. Vôbec som nerozumela tejto situácii, nechápala som prečo sa to deje a prečo mi Pán Boh nepomáha.  Verila som však, že zmysel toho všetkého uvidím neskôr. V poslednom ročníku som sa ocitla už na novej škole. Bolo veľmi ťažké zvyknúť si na nové prostredie, nový systém výučby a na niekoľko hodinové cestovanie za výučbou. Štúdium na novej škole bolo náročné keďže som si musela splniť aj povinnosti zo predošlého ročníka. Počas toho ako som začala písať diplomovú prácu a učiť sa na štátnice som začala pociťovať silné bolesti nohy, ktoré boli najhoršie v noci a postupne aj cez deň. Neriešila som to, lebo som sa sústredila na štátnice a všetko úsilie a pozornosť som venovala tomu. Zhoršovalo sa to až tak, že som bola nútená vyhľadať pomoc. Bola som u rôznych masérov aj ľudových „naprávačov“, no nič nepomáhalo. Urobila som štátnice za čo som bola Pánu Bohu veľmi vďačná, že aj napriek prestupu na inú školu som to zvládla a že mi pomáhal a preniesol ma cez všetky ťažké dni a skúšky. Nadšená z ukončenia štúdia som si začala hľadať prácu, no moja situácia s nohou sa skomplikovala ešte viac a musela som vyhľadať neurológa. Nasledovali lieky, procedúry, infúzie, rehabilitácie – všetko bez výsledkov.

Niektoré obdobia nášho života nám pripadajú ako cesta tmavým lesom. Jedine Boh nás dokáže vyviesť von a obrátiť i to zlé na dobré. "Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré." 

Opäť nasledovali rtg, ct, magnetická rezonancia a ozónové injekcie. Liečili ma na vyskočenú platničku, ktorá mala tlačiť na nerv, no mne žiadna liečba nepomáhala. Blížili sa Vianočné sviatky a ja som bola na silných liekoch, ktoré aj tak nepomáhali. Často som plakala a žila v beznádeji. V beznádeji som sa aj modlila k Bohu. Ale bola to modlitba zo zúfalstva, neverila som, že sa môže niečo zmeniť. Termín našej svadby sa približoval a ja som bola bez práce, bez peňazí, so zdravotným problémom, ktorý nikto nevedel vyliečiť a s pocitom nepotrebnosti, bezcennosti. Môj snúbenec mi veľmi pomáhal, aj keď aj jeho táto situácia už vyčerpávala.

Čas plynul a ja som sa mala vydávať o dva mesiace. Jeden večer som sa ocitla u dobrých známych, ktorí žijú s Bohom a povedali mi, že potrebujem oľutovať všetky hriechy (zvlášť spojené s okultizmom) a zriecť sa zlého. Vysvetlili mi,  že modliť sa musíme v nádeji a v istote, že Boh situáciu zmení a že s ňou niečo spraví a že musíme vždy každý deň prehlasovať požehnanie a Božie slovo do každej oblasti nášho života. Od vtedy sa začalo meniť mnoho. Ani som nevedela, ako môže Pán Boh tak rýchlo konať. Kamarátka mi poradila jednu rehabilitačnú doktorku, ktorá mi okamžite identifikovala môj zdravotný problém a nastavila cviky tak, že som v prvom mesiaci cvičenia začala pociťovať úľavu, to už bol mesiac do svadby a my sme mali nádherné prípravy a ešte krajší svadobný deň.

Boh nám daroval nádherný svadobný deň, lebo mu záleží na svojich deťoch.

Po svadbe koncom leta som si začala hľadať prácu a tu bolo vidieť tiež ako úžasne a rýchlo Pán Boh koná, bola som na troch pohovoroch v Mercedese, Peugeote a Mitsubishi, bola som presvedčená, že chcem robiť v tomto odvetví na pozícii ako recepcia alebo predaj a myslela som si, že to chce aj Pán Boh. Ale stále som z toho bola taká rozrušená, vedela som, že to chcem, ale pocity som z toho nemala dobré, tak som to premodlila. V Mercedese mi teda už prisľúbili nástup od začiatku novembra, to bolo ešte dovtedy ďaleko, no povedala som si, že počkám.

Až jeden večer na sociálnu sieť, na skupinu, ktorá bola vytvorená za účelom študijných oznamov, zavesilo jedno dievča príspevok o tom, že na Univerzite, na ktorej som ukončila definitívne svoje štúdium hľadajú študijnú referentku – sekretárku. Napísala som, bola som zavolaná na pohovor, vybrali si ma a ja som od októbra tam. Lepšiu prácu mi Pán Boh nemohol vybrať, lebo iba on vie čo je pre nás najlepšie. S odstupom času môžem povedať, že Pán Boh má náš život vždy pevne v rukách, ak mu to dovolíme, vie premeniť aj zlé veci, ktoré sa nám dejú v prospech nás a na dobré veci. Nemôžeme si hovoriť: ,,to sa nedá, toto už lepšie nebude“ alebo ,,ja mám vždy takú smolu.“ Takými rečami dávame ,,zelenú“ zlému a jeho cieľom je škodiť a zabíjať. Je preto dôležité každý deň hovoriť verše zo Svätého písma a vyhlasovať ich pre seba a pre svoje rôzne oblasti  v živote a s vierou čakať na zmenu. Všetky modlitby sú vypočuté, musíme sa len modliť s vierou. A tak ďakujem Bohu za jeho lásku, milosrdenstvo a oddanosť. 

Faustína

Oslovilo Vás toto svedectvo? Zdieľajte ho s ostatnými.

Máte svedectvo zo svojho života, ktoré by mohlo povzbudiť iných? Pošlite nám ho do redakcie na info@mojakomunita.sk