Vášnivá Láska túži zvádzať naše srdcia. Dovolí nám prísť na pokraj zániku, len aby nás mohla zas zachrániť. Oslobodiť od všetkého starého. Stvoriť v nás srdcia milovníkov. Prepálení všetko stravujúcim ohňom budeme horieť. Bez ohľadu na všetko ostatné. Budeme hľadieť len na Jeho tvár.
Boh dovolí, aby som prišla až na pokraj svojho zániku. Ako toľkokrát Izraeliti. Fascinujú ma príbehy tohto národa. Tak veľa krát skončili v absolútne beznádejnej situácii, ktorá vyzerala ako zánik existencie ich národa. Boh je verný svojmu slovu. Až hrozivo verný. Boh je žiarlivý. Povedal im, že keď opustia jeho cesty, stane sa to. Budú veľmi trpieť. Ale tiež im dal mnoho prisľúbení. Povedal im, že sú jeho ľudom a on je ich Bohom. Že keď k nemu budú volať, budú konať pokánie, zanechajú staré cesty a obrátia sa k nemu, on sa navráti k nim a vyvedie ich zo zajatia. A tak to aj bolo. Aby vedeli, že len on sám je ich Bohom a neklaňali sa iným Bohom.
Veľmi túžim po oddelenosti môjho srdca. Túžim po tom, aby som naozaj nemala žiadnych iných bohov. Dnes už žijeme Nový zákon. Vieme, že Ježiš za nás zomrel a v ňom máme nový život. Že už nemusíme plniť zákon, ktorý je ľudskými silami nenaplniteľný. Viem, že v Ježišovi som novým stvorením. Túžim za ním verne kráčať každý jeden deň. Túžim byť úplne oddelená pre Jeho kráľovstvo. A predsa toľko krát padnem. Moje myšlienky nie sú myšlienkami neba. Mojim bohom je často vlastná pohodlnosť a lenivosť. Mojou motiváciou v skutkoch je často viac strach a obavy ako Láska. Stáva sa zo mňa zajatec. Zajatec klamstiev a myšlienok, ktoré mi nepatria. Pri tom všetkom hľadám Ježiša a viem, že On je môj osloboditeľ. Viem, že v ňom som slobodná. Ale neviem nájsť cestu von.
Niekedy príde taký čas. Pokraj zániku. Keď ničomu nerozumiem. Veci sa zvláštnym spôsobom na mňa začínajú valiť a ja neviem rozoznať pravdu od klamstva. V chaose búrky zájdem príliš ďaleko od môjho Milovaného. Ale všetko je tak len a len preto, lebo som nedovolila Bohu byť naozaj Bohom v mojom živote. No poznanie prichádza pomaly. Najskôr si len uvedomujem vlastnú slabosť. Bezmocnosť. Viem, že Boh je tam. Pri mne. A aj tak som bezmocná. Som vyschnutý kus dreva. Prosím Otca aby prišiel. Aby oživil moje srdce. Uvedomujem si, že len On je ten jediný, ktorého milujem a túžim milovať stále viac. Uvedomujem si, že je vo mne niečo, čo nedovoľuje, aby som bola v Jeho absolútnej blízkosti. Že medzi mnou a Ním je závoj.
A vtedy prichádza túžba. Byť bližšie a mať v srdci viac miesta, aby som tam mohla mať viac Jeho samého. Vášnivá Láska zvádza moje srdce. Hovorí mi, že má pre mňa niečo viac. Tak Ho prosím aby prišiel. Aby vzal z môjho srdca to, čo tam nepatrí. Aby ho prečistil. A Boh je už známy tým, že odpovedá ohňom. Ohňom odpovedal už na Eliášovu obetu na vrchu Karmel a ohňom odpovedal aj na modlitby apoštolov vo večeradle. Ohňom odpovedá aj dnes. Lebo veľmi miluje a skláňa sa so svojou láskou. Láskou, ktorá je mocná ako smrť a jej vášeň tvrdá ako podsvetie. Jej páľa – to ohňa plápoly, jej plamene to Jahveho je žiar. Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia(Pies 8, 6-7).
Oheň prichádza, aby prepálil moje srdce. Aby strávil všetko, čo tam nepatrí. Niekedy to bolí. Pretože klamstvá popretkávali moje srdce, zranenia vyhĺbili rany príliš hlboko, hriechy si zabrali priveľa miesta. Ale rany sú vypaľované a čistené svätým ohňom. Hriechy sú stravované ohňom zabudnutia. Na miestach kde prebývali klamstvá začína horieť oheň Pravdy. Čím hlbšie sú rany v mojom srdci, tým hlbšie môže vstupovať Boží oheň. A vtedy? Prichádza čas vďaky za každé zranenie. Lebo moja úbohosť je to najviac, čo môžem Bohu dať. Čím som úbohejšia, tým väčším sa stáva Boh. Keď je rozdiel medzi mnou a Ním nekonečný, vtedy sa On môže stať absolútnym. Čím suchšie je tvoje drevo, tým lepšie horí.
Oheň prečisťuje. Stravuje všetko, čo do môjho srdca nepatrí, aby som mohla byť úplne oddelená. Keď oheň prepaľuje, bolí to. Často vychádzajú na povrch veci, ktoré si už nikdy v živote nechcel vidieť. Ktoré mali ostať zabudnuté. Na povrch vychádzajú strachy, pred ktorými si chcel utiecť niekam veľmi ďaleko. Otvárajú sa rany, na ktoré si už jednoducho nechcel myslieť. Ale nič z toho si nemohol dať preč z vlastných síl. Musíš dovoliť Bohu byť Bohom. Dovoliť mu prísť a prepáliť tvoje srdce.
Čo sa stane potom? Oheň už nebudeš vidieť len okolo seba. Nebudeš už mať pocit, že Boží oheň je len na nejakých špeciálnych miestach a podujatiach. Jeho oheň bude horieť v tebe. Ty sám budeš nositeľom Božieho ohňa, Božej vášne, Božieho súcitu, Božej túžby zachraňovať duše.
Oheň je nákazlivý. Jeho iskry preskakujú a hľadajú suché drevo, ktoré by zapálili.
