(Robiť ťažké veci v kláštore - posledná časť)

Prvá časť článku, druhá a tretia. A dnes posledná.

Ostali nám posledné dva typy ťažkých vecí: malé ťažké veci a tie, ktoré sú výzvou pre kultúrne normy.

Malé ťažké veci

Malé ťažké veci sú tie, ktoré sa nevyplácajú okamžite. Vyskytujú sa za dverami klauzúry či našich izieb. Schovávajú sa aj v kaplnkách našich komunít či na miestach, kde na nás čaká nejaký šport. A my väčšinou neprichádzame.

Sú náročné, lebo:

• nezmiznú, keď ich spravíme
• nezdajú sa byť dôležité
• nezdá sa, že by niečo menili
• nie sú fascinujúce – atraktívne – neohurujú druhých
• a nik sa nepozerá, teda sú neviditeľné

Mamka hovorievala jednu veľmi múdru vetu, ktorá sa väčšinou vzťahovala na upratovanie: „Sú veci, ktoré keď urobíš, nie je to vidno, no keď ich neurobíš, je to vidno.“

Podobne je to aj s malými ťažkými vecami. Možno vieš, že by si mal ísť do kaplnky. „Ale veď nič sa nestane, keď tam nepôjdem“ - hovoríš si -  „nič sa nezmení, či tam som, alebo nie som.“ Na tebe však bude vidieť, ako tráviš svoj čas. Čo a kto je pre teba prioritou. Máš pravdu, v kaplnke sa nič nezmení, či tam budeš, alebo nie. Zmeníš sa však ty.

Alebo také cvičenie. Všetko ťa bolí a ty vieš, že cvičenie by to napravilo. Pravidelné cvičenie. Námaha, ktorú nie je vidno. Ty sa však do tej namáhavej aktivity, ktorá sa volá šport pustíš a výsledok uvidíš. Nie hneď, ale uvidíš.

Veci, ktoré sú výzvou pre kultúrne normy

Tu sa ukáže, koho chceš viac potešiť. Boha, alebo ľudí? Bude sa totiž od teba vyžadovať ísť proti prúdu. Keď však pôjdeš proti prúdu, prídeš k prameňu. Proti prúdu ideme vtedy, keď vieme, že stojí za to, urobiť čo je správne, aj keď to bolí. Správna vec, hoci aj ťažká, je skutočne tou najmúdrejšou a určitým spôsobom aj najľahšou. Vyžaduje však extra dávku trpezlivosti, pretože niekedy až po rokoch sa ukážu dôsledky nášho správneho ťažkého rozhodnutia.

Prispôsobujeme sa. A niekedy to možno nazývame slovami: „Dozreli sme, nemáme už tie mladícke ideály, padli naše predstavy o tom, ako žiť zasvätený život.“ Prišli sme, aby sme žili radikálne. A postupne sme sa prispôsobili a zľahčili si spôsob, ako žiť. Si spokojný/á? Nedá sa VIAC a LEPŠIE odpovedať na Božie slovo, prispôsobiť sa výzvam k radikalite v nasledovaní Krista a žiť podľa neho? Nebude lepšie, keď vystúpiš zo svojho komfortu a neostaneš tam, kde si a taký aký si, ale začneš tam, kde si a taký aký si a pohneš sa smerom k tomu, kým ťa Boh chce mať?

O vplyve prostredia robil jeden pán testy konformity. Hoďte do youtube vyhľadávača slovíčka Asch Experiment. Predpokladám, že čiernobiely test vo výťahu sa vám bude páčiť. Zjednoduším vám to? Hľa, tuto.

Robiť ťažké veci znamená povedať aj NIE. Povedať „nie“ veciam, ktoré od teba Boh nechce a „áno“ tomu, čo je možno niekedy bláznivé alebo príliš jednoduché a nenápadné, no vieš, že Boh to od teba chce.

Čo je zmyslom robenia ťažkých vecí? Oslava Boha. O to nám ide v našom zasvätení. Či?

Tento blok tém o „Robení ťažkých veci“ už skončil! A čo ty? Začneš teda robiť ťažké veci? Alebo si začal? Napíšeš nám o tom?

PS: Ak vám bolo málo, odporúčam knihy Robiť ťažké veci a Ako začať od bratov Alexa a Bretta Harrisovcov z vydavateľstva Kumran. Tie múdrejšie vetičky v týchto článkoch o RTV boli asi z týchto dvoch kníh.

bude uverejnené v časopise Zasvätený život 1/2014