Kvetnou nedeľou sme vstúpili do Veľkého týždňa, kedy sme si pripomínali najväčšie sviatky katolíckej Cirkvi. Zeleným štvrtkom sme si pripomenuli ustanovenie sviatosti kňazstva, sviatosti Oltárnej a bratskej lásky medzi sebou navzájom, ktorú Ježiš znázornil gestom  umývania nôh apoštolom, a tým nám dal príklad, ako máme aj my slúžiť jeden druhému.

        Na Veľký piatok sme si pripomínali umučenie nášho Pána Ježiša Krista a jeho bolestnú krížovú cestu, ktorú sme mali po našej obci. Poobede sme si pripomínali umučenie a smrť nášho Pána obradmi Veľkého piatku, kedy sme sa liturgiou slova mohli aspoň  trocha priblížiť umučenému Pánovi na kríži. Neskôr sme vzdali úctu krížu, ktorý za nás niesol a zomrel na ňom. A tak sme mohli  byť duchovne, ale aj fyzicky prítomní na Golgote, kde sa odohrala veľká láska Boha k nám ľudom. Potom sme mohli vzdať hold umučenému a mŕtvemu telu Krista v hrobe.

        Na ďalší deň, v sobotu podvečer sme začali obrady Veľkonočnej vigílie, kedy sme požehnali oheň a od neho odpálili veľkonočnú sviecu - Paškál, ktorý symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorý je našim svetlom vo tmách tohto sveta.  A tu po dlhšom čase zaznelo slávnostné „ALELUJA“. Potom sme si všetci obnovili svoje krstné sľuby, verejne sme sa zriekli hriechu a obnovili svoj krst, ktorým patríme Kristovi. A nakoniec sme dali najavo celému svetu, že Kristus naozaj vstal z mŕtvych sprievodom, ktorý sa konal s eucharistickým a vzkriesením Kristom na záver samotnej vigílie.

        Veľkonočné Trojdnie sa skončilo, ale to hlavné posolstvo týchto dní pokračuje až dodnes. A tým je nekrvavé sprítomnenie Krista, ktorý sa nám dáva deň čo deň v Eucharistii. Kristus nám tak dáva silu a novú nádej na situácie a požiadavky dnešných čias.