Moja päťročná dcéra je kresťanka. Nemyslím tým teraz to, že sme ju dali pokrstiť, chodí s nami v nedele do kostola a večer si zaspievame nejakú tú kresťanskú ukazovačku. Ona to myslí s tým Ježišom naozaj vážne. A mňa to celkom prekvapuje, lebo mám pocit, že vážnejšie ako ja. A tiež vážnejšie, ako je na päťročného človeka bežné.

Viem, puberta je ešte ďaleko. A až po nej sa uvidí, pre akú cestu sa rozhodne. A ja nebudem tajiť, že si prajem, aby ostala tomu Ježišovi, ktorého teraz tak detsky a zároveň na svoj vek neskutočne zrelo, miluje. Nie nútiť ju nebudem (ono to vlastne nemá vôbec žiaden zmysel, že?). Ale modlím sa za to už teraz.

Miluje hru na harmonike. Vlastne vôbec na nej nevie hrať. Ale rada to skúša. Improvizuje a do toho skladá spontánne texty. Minule naspievala ódu na svoju slovenskú babičku. Dnes spievala Ježišovi. Pieseň nazvala: Moje slunce svítí a Duch Svatý s Ježíškem. A pomedzi spontánne fúkanie do harmoniky spievala:

Moje slunce svítí navždy,
nikdy to nevzdá
a ja dýcham kvůli tomu.

Miluju Elišku,
miluju tatinka,
miluju všechny.

Moje srdiečko je sväté,
moje srdce vždy je dobré,
navždy ostane
a nikdy to nevzdá.

Nemusím vám hovoriť, že je to živel, ktorý nám niekedy dáva poriadne zabrať. Namiesto obliekania pančúch s nimi tancuje pred zrkadlom a namiesto stravovania sa zas tancuje pod stolom. So zmetákom pre zmenu šermuje a rozbíja ním moje obľúbené nástenné hodiny. A ja z toho chytám infarktové stavy. No potom chytí do rúk harmoniku a spustí. A ja viem, že jej srdce je čistejšie ako biely sneh v hlbokom lese, kde nikdy nevstúpila žiadna noha. Veľmi ma to pokoruje.

Minule, po tom, ako ma poriadne naštvala, sme spolu sedeli na gauči a ja som jej vravela o tom, že ma neskutočne mrzí, ako to niekedy nedávam. Ako kričím, zúrim, zlyhávam. A že nechcem byť zlá mama. A viete čo mi na to povedala? "Mami, zlá je silné slovo. Spomeň si na to, čo máš napísané na svojom tričku."

Ďakujem Klárka, že môžeme spolu kráčať do neba. Veľa sa od teba na tej ceste učím.

Foto: Eliška, 3r.:)