Slzy čo tečú po vnútornej strane líc pália asi najviac. Lepší je plač z radosti, než plač zo smútku. Pane Ježišu, daj tvojmu kňazovi Tomášovi dostatok síl, aby zvládal svoju namáhavú úlohu a keď sa mu bude chcieť plakať aj, vezmi ho do svojej náruče a uteš ho. Veď ty poznáš aké to je s nami všetkými ťažké.

Tí, čo sejú v slzách, s jasotom budú žať. Toto som ešte musel pridať k tomu, jak som sa modlil breviár, tak toto sa tu hodí

Tak sem by patrila fotka ktorú uverejnil Miro. Ta profilová hovorí- pohľad na nebo.
Celá už hovorí- prosba neba o pomoc. Vďaka.

Čítajúc Vaše svedectvo, rozpamätal som sa na rozprávanie jedného pátra frrantiškána z rumunskej Dévy, ktorý vychováva opustené deti.
" Keď ma vysvätili za kňaza, preložili ma do jednej malej odľahlej dedinky . Bol som nadšený, plný elánu. Človek šesť rokov dupe nohou na jednom mieste v seminári,ako kôň v stajni a ledva čaká aby mohol cválať naplno... Napísal som mohutnú nástupnú reč, a ledva som čakal , aby som konečne dorazil na miesto môjho pôsobiska.
Bola nedeľa , a na mojej omši boli dokopy siedmi. Šesť tetušiek a jeden deduško. V dobre vykúrenom kostolíku sa pohodlne usadili. Hneď ako som začal kázať, deduško súčasne som mnou začal chrápať, a vo mne sa zrútil jeden celý svet. Pokúsil som sa vysypať všetky tie moje filozofické múdrosti, ale darmo som sa namáhal, nikoho to nezaujímalo. Cítil som sa všelijak, a ledva som čakal aby sa skončila omša. Vrátil som sa do sa do sakristie, a celkom som sa zrútil. Sediac na stoličke ľutoval som sa a hovorím : Vidíš, Pane, šesť rokov som študoval, bol v celibáte a zriekol som sa všetkého kvoli Tebe, a toto som dostal ako odmenu. " A akoby si Ježiš prisadol ku mne a hovorí. " Vidíš, a ja som zomrel pre týchto na kríži." Teraz sa za to hanbím, ale vtedy spontánne zo mňa vyhŕklo: .. tak aj Teba poriadne oklamali. Potichu, osamelý, som sedel v prázdnom kostole, a zahanbil som sa. Porozumel som niečomu dôležitému: fakt, že ja som šesť rokov študoval , aby som slúžil týmto ľuďom, ale Kristus za nich zomrel na kríži.

Stáva sa nám často, že sa namáhame, chceme niečo dosiahnuť, a nie a nie sa pohnúť z miesta. Ctime, že už nemáme viac síl ísť ďalej, vzdávame to, a vtedy vstupuje do toho Boh. Beznádejné situácie vyrieši. Len treba veriť. Ísť po tej ceste , hoci aj malými krôčikmi, centimeter po centimetri.

Nuž tiež neviem čo si myslel ten mladý pán farár, že ho pridelia hneď niekam kde bude super? Dali ho na také miesto, kde sa zabehne. To sú tie naše ciele a ideály, lenže život je často o inom a viacej nás prefacká a schladí ako studená sprcha než by šlo niečo úžasne presne podľa našich predstáv.

ďakujem, mirec najma za zalm. fakt sa hodi
a aj za to, ze rozumies, ze sa nelutujem. nemam to v povahe...

Slzy sú dar. Všetky. Aj tie od radosti, aj tie od bolesti. A aj tie, ktoré tečú po vnútornej strane líc.

Je zle, ak netečú vôbec.

Poznám to. A trvalo to celé roky . . . Bohu vďaka, že dnes už plakať môžem - a som vďačná za každú slzu.

ja som mala vcera den o ktorom by sa dala kniha napisat. ale ako som sa vystizne prave vcera dozvedela na dogme, mame neslychaneho Boha: ktory chce zit a zije chudobu a utrpenie svojho stvorenia..

dadka
ty sa este ucis. to je mile prekvapenie. a nielen to, aj davas pozor. ja som vedel, ze daco z teba bude
na dogme vam povedali pravdu... aj ked nie celu. ale nalejme si cisteho vina - na celu pravdu budeme mat celu vecnost a aj tak nam nebude stacit

ciste vino a mila spolocnost, co viac si mozem priat :-) to je asi jeden z dovodov preco chodim stale do skoly napriek tomu ako vyzera moj elektronicky index. vo vecnosti naozaj tie vedomosti trosku vylepsime (budu nam vylepsene)

joj... ani nevrav. dnes nam z rreshenu odchadza jeden manzelsky par - koncia misiu po 6 rokoch. tak si vecer bude spievat so stenlym: "z fotiek na mna dychol cas, laska slzny plyn, aj by som si vypil zas, ale nemam s kym..." teraz uz fakt...
s indexom sa netrap, ved nas "bude ucit sam Boh"

Hore hlavu,Tomáš, Kiko s Carmen niečo vymyslia a pošlú ti nejakú rodinu na misie...Tuším v januári to robia. Minulého roku boli medzi rodinami aj dve od nás, jedným vylosovali Nairobi v Keni a druhým Plzeň. Vieš dôvod pre ktorý končia?

no ved... uz sme s katechistami pytali cez equip nejaky par. uvidime. tito nasi odisli zo zdravotnych dovodov. povodne chceli potiahnut s otcom biskupom - este 3 roky, ale Pan to zariadil inak... modlime sa

Normálne by som aj ja radšej vypadol niekam na misiu. Ale musím sa veciam postaviť doma zoči voči už a prijať konečne také aké sú a neutekať nikam ani sa nevyhovárať. Drž sa tam Tomáš.

Ďakujem, Jozef.
Niekedy máme svoje predstavy... a život je možno úplne iný.
Ideme na to asi naopak... počnúc predstavami...
Naučiť sa čítať život a v ňom, tom každodennom, hľadať ako plniť Božiu vôľu...

dobre, Miroslav, dobre. pred sebou clovek neutecie. potom, ked nebude treba utekat, potom sa vyberies pripraveny.