Ktovie, aký strach a z čoho vôbec prežíval Herodes...

Príchod mudrcov (mágov) rozrušil jeho a celý Jeruzalem. Povedzme si otvorene, "celý Jeruzalem" bolo pár ľudí okolo Herodesa, ktorí sa báli o svoje korýtka. Obyčajní ľudia mali vždy iné a reálnejšie starosti ako špička národa; či ak chcete, ľadovca. Tí, ktorí boli "nad vodou" a mohli voľne dýchať nielen vďaka žuvačke z reklamy riešili celkom iné "existenčné problémy". A riešili ich po svojom.

Vo vedomí, že môžu (skoro) všetko, čo si zmyslia. Zabudol som meno kráľa, ktorý dal reťazami bičovať more pretože sa búrilo. Bolo takých viac... Ale nie o tom som chcel.

Muselo byť desivé, keď vojaci nabehli do Betlehema ako jednotka rýchleho nasadenia a prelievali nevinnú detskú krv. Zverstvo prameniace zo strachu.

Niečo podobné sa deje vždy, keď človek stráca kontakt s Bohom, keď prestáva vnímať pravé hodnoty. Začína sa báť o svoje miesto, postavenie, život... Zbytočne. Herodes nakoniec aj tak zomrel skôr, ako Ježiš vyrástol. Ale to nie je podstatné.

To, čo ma vytáča na tejto ukrutnosti je jej vzťah k dnešku. Až príliš blízky. Koľko takých Herodesov je v nemocniciach? Toto je otázka, ktorú kedysi položil otec Rudolf. Nech ho Pán Boh oslávi. Koľko je Herodesov, či lepšie hrdlorezov, nevieme. Ale vieme, že na Slovensku je od legalizácie potratového zákona z roku 1984  ich obetí 1 300 000 (ak si dobre pamätám čísla zo štatistík). Veď to je jeden celý národ!

Ide mi z toho mráz po chrbte. Otec Rudolf často bil do potratov. Je verejne známe, že jeho otec zomrel skôr, ako sa "Rudko" narodil. Často spomínal, ako aj jeho mamke susedy odporúčali potrat. Vdova, šieste dieťa, po vojne... So slzami v očiach spomínal, ako všetkým odpovedala: "Vo svojej kuchyni mám svoje hrnce a od vás nechcem, aby ste mi do nich niečo dávali. Nechajte ma!" Nechali ju. Vďaka nej malo Slovensko jednu z najvýraznejších biskupských osobností. Nie je to jediný prípad, keď sa diabol pokúšal zabiť Božieho vyvolenca skôr, ako sa narodil - podobne, ako sa kedysi pokúšal zabiť Ježiša.

O pár rokov neskôr bola na pretrase iná žena. Prvorodička. 35-ročná. Podľa lekárov sa dieťa určite nemohlo narodiť zdravé. Rada bola jasná: "Pani, dajte to preč." Herodes v bielom plášti bol rád, že "pani" mu tresla len dverami. Či sa dieťa narodilo zdravé neviem. Posúďte sami: práve ste dočítali jeho blog...

mamička, ďakujem...