blog - slovensky

« Назад

Ďakujem

Ďakujem

Len pár dní som bol mimo farnosti – od stredy do stredy. Keby mi niekto povedal, čo ma počas toho týždňa čaká, možno by som neuveril...

3840 km – cesta na Slovensko, po Slovensku a zo Slovenska – sa dá rozdeliť celkom rovnomerne na tretiny. Za 8 dní je to asi môj doterajší rekord za volantom. Samozrejme, anjel strážny sa tiež celkom slušne vyznamenal...

No a pri hromadení kilometrov sa hromadili aj stretnutia... A aké stretnutia! Vlastne, o tie išlo. Nehromadili sa popri kilometroch, kilometre sa hromadili kvôli stretnutiam... Niektorí z Vás, ktorých som dovtedy osobne alebo aj vôbec nepoznal, ale aj tí, ktorých poznám... ani sa nepamätám odkedy...

Každé stretnutie bolo pre mňa výnimočné. Každé bolo slávením a hlásaním viery. Nechcem menovať, koho všetkého, kde a pri akej príležitosti som stretol. Ani nie preto, aby som azda niekoho nezabudol (čo sa mne ľahko môže stať), ako skôr preto, že tých stretnutí bolo naozaj veľa. A (len) všetky spolu vytvárajú predchuť neba.

Som naozaj vďačný Pánovi za všetkých Vás, ktorí ste spôsobili, že som sa tých pár dní cítil ako v nebi. Nech je Vám za to sám Pán odmenou!

P.S.: učím sa byť vďačný aj za to, že niektoré stretnutia nevyšli. Pán vie, čo robí...

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Otec Tomáš, Otilka z Prešova navrhla pri niektorej z nasledujúcich ciest "rohožkovú kapitulu" u mňa. Dôvody: bývam pod Tatrami, neopatrujem t.č. nikoho, každý si donesie vankúšik a niečo pod zuby- malé občerstvenie + nápoje
pripravím sama, nemám veľký byt ale na vankúšikoch sa sem zmestí zo 25 ľudí, s ventilátorom dvojnásobok. Bolo to tak aj za totalitky, len sa prichádzalo maximálne po trojiciach vo väčších časových odstupoch- bytovka bola "vyzdobená" 5 fízlami v "konšpiračných bytoch". Ale nechcem kaziť mládež týmito pojmami- tak sa nebojte.
Отправлено в 24.03.12 9:26.
znie to dobre. ja to furt vravím, že Otilka má dobré nápady emoticon už len dohodnúť termín.
Отправлено в 24.03.12 9:35 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Často spomínam na tieto tajne stretnutia. Mladí mi ani neveria, že to bolo také dramatické.
Raz sa na nás zavesili už na stanici a tak sme do bytu ani nedošli. Hlavne po púti na Velehrade to už bolo vážne. Ale dnes to už nikoho nezaujíma. Vďaka, že som si aspoň trochu zaspomínala.
Отправлено в 25.03.12 21:16 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
buď rada, že ti mladí neveria, že nevedia, čo je to prenasledovanie pre vieru...
Отправлено в 25.03.12 21:22 в ответ на Jarmila Haragová.
TAK TO SOM RADA A VEĽMI RADA.
Bolia ma tie reči, že za komunizmu bolo lepšie.
Ja mám na myslí moje deti.....
Отправлено в 25.03.12 21:40 в ответ на tomáš kuník.