Musím písať... Poznáte to, keď vás niečo prepadne... Alebo niekto? Nie, nejde o vraždu, skôr o záblesk svetla – záblesk chvíle, ktorú si treba zapamätať, pretože raz sa pominie... ale teraz je tu. A chcem si ju vychutnať spolu s vami...

Už dlhší čas sa mi pomedzi uši dostáva prosba, či výzva: „Mala by si napísať nejaké divadlo o Cyrilovi a Metodovi...“ Občas prídu nejaké tie motivácie v podobe darčekov, či nakúpených látok na kostýmy.... Lenže scenár nejako nie a nie uzrieť svetlo sveta...

Modlitby a prosby adresované hore ostávajú bez odozvy.  „Bože, mám sa pustiť do toho?“

 Akoby bola telefonická linka obsadená.

Namiesto toho do môjho života vstupovali tí „dokonalejší...“ a svojim postojom  sa im podarilo do mojich žíl transportovať poučku, že Boh vypočúva spravodlivých. Tých, ktorí sa k nemu od rána do večera utiekajú, ktorí adorujú /Pána, nie ľudí/, chodia na semináre o uzdravovaní.... a tak ďalej a tak ďalej...

Priznávam, vyvolalo to vo mne vojnu. A ešte väčšie útoky na Toho hore. „To fakt si takýto? Fakt chceš iba dokonalých? Fakt na mňa kašleš?“ Pýtala som sa ponorená do udalostí všedných dní preniknutých jednou povinnosťou za druhou.

Boh však mlčal a nedal mi žiadne zjavenie.

Keď už som padala od únavy, tak poslal „Anjela“, nie takého z mystických vytržení, o ktorých čítame v životopisoch svätcov. Ale z mäsa a z kostí... Človeka (či človečicu???)... Rozprávali sme, jedli, riešili počítačové  a mobilové „trampoty...“

... Nič výnimočné... a predsa.

Večer som Bohu ďakovala za požehnanie, ktoré mi dal. A nečakala som  od neho žiadnu odpoveď. Ani žiadne: „Prosím. Som rád, že som ti mohol darovať takýto deň.“

Namiesto toho, som si v posteli čítala knihu o svätom Cyrilovi a Metodovi... a robila poznámky... dolaďovala scenár, o ktorom som si nebola istá, či vôbec niekedy uzrie svetlo sveta....

Robila som to iba tak... pre svoju vlastnú radosť...

„Aj tak z toho nič nebude,“ vzdychla som si dnes ráno, keď som videla okolo seba statočne porozhadzované papiere. Nevedela som totiž, kde zohnať hudbu a piesne, ktoré sa vynárali v mojej hlave... „Nemám na to čas. Nebudem to riešiť,“ presviedčala som samú seba a pripomenula som si „žilovú poučku“ , že Boh počuje „dokonalejších....“

No celý deň sa ozývalo moje ego: „Tak si niečo napísala a teraz sa chceš na to vykašľať? Zasa to skončí v šuflíku?“ Pokojne som si prikyvovala a opakovala, že to nestíham....

Pred dvoma hodinami, som vzala do rúk cd, ktoré mi podaroval jeden známy. „Vraj vypočuj si...“, a tak som začala počúvať. Asi po piatej pesničke som sa zastavila... Neskutočné... Presne tie piesne po celý deň zneli niekde hlboko vo mne... „To je ono!“ to patrí do scenára, povedala som si a napísala ďakovnú sms „známemu.“

Rýchlo som vyhodila na písací stôl môj KaM – scenár /Konštantín a Metod/ a mala som v pláne začať ho upravovať.... 

Keď v tom ďalší šok. Prišla správa z Facebooku: „Prosím ťa, môžem sa ťa niečo opýtať?“

„Jasné,“

A ďalej moja známa píše... „že pripravujú oslavy Cyrila a Metoda a či nemám nejaké divadlo a nápady.... a že píše grant, aby obec získala peniaze... a prišlo jej na um, že sa ma má spýtať...“

Čítala som jej správy a sedela som ako pečiatka... Boh odpovedal. Znova cez človeka. Aj keď mu to trvalo dosť dlho /veď my ľudia máme dosť dlhé vedenie, kým nám to Božie po našich kábloch prejde z hlavy do srdca/, ale odpovedal...

A tak si tu sedím a teším sa... že nevypočúva iba tých „dokonalejších“, tých čo nosia reverendy, koláriky, alebo habity... tých, čo sa veľa modlia... On vypočuje každého...

To je iba náš problém... že na to zabúdame, alebo sa necháme presvedčiť, že má „hierarchicky nastavené uši.“ Že viac a skôr vypočuje svätého otca, biskupov, kňazov....

Nie. Nie je to tak. Boh počúva teba i mňa. A v každom čase, v každej chvíli a vôbec nezáleží na tom, či je moje srdce ponorené v hriechu, alebo nie... Dôležitejšie je že je úprimné....

Takže vyprosujem nám všetkým odvahu odvahu!!!!

Volať k nemu v každom čase. /aj v tomto roku/.

Pokojne mu povedzme, čo vám leží na srdci, koho nosíme v zuboch, čo nás ťaží v žalúdku... a nezabudnime aj na nejaký dobrý vtip.

Keď Boh mlčí, neznamená že neodpovedá. Možno sa jeho odpoveď ťahá ešte po nejakom „ľudskom kábli“ ... ale buďte si istí. Ona dôjde....

PS: Ospravedlňujem sa vopred všetkým, ktorí sa zasa v mojom blogu našli. Nemám v úmysle rušiť vaše kruhy... Len som chcela aj iným povedať, že Boh naozaj nemá Hierarchicky  nastavené uši.