MILAN RÚFUS

Ako by som ťa mohol zabudnúť,
vzdialiť sa tvojmu belasému vienku?
Aj keby som žil tisíc životov,
dosť by mi bolo teba na spomienku.

Svieť, nezábudka – Božia pamäť v nás.
Nie iba svoj, aj mne si život žila.
Bola si moje slniečko i mráz,
bolesť i šťastie, zúfalstvo i sila.

Bola si láska, aká nebude.
Môj dúšok vody, vyprosený žízňou.
Bola si radosť, zaplatená trýzňou,
bola si všetko: osud v osude.

Svieť, nezábudka, kvietok Krista Pána,
môj oltárik i jeho ikona.
Naďalej taká, aká si mi daná.
A Boh už vie, čo s nami vykoná.