Ako vonia Božie kráľovstvo? Kde ho hľadáme? Inšpirácia v knihe Láska v maličkostiach..

Obdobie bohatého modlitbového života je, zdá sa, za mnou. Iba zhrubnutá koža kolien mi pripomína čas kopania základov budúcnosti a povolania. Ticho, slzy dojatia a bolesti, ľútosti a radosti pri rozjímaniach a adoráciách skončilo. A tak ťažko sa mi vtedy niesol dávny náklad pochybností a starostí o budúcnosť. Kopala som základy, ale vízia stavby chýbala. Teraz mám aj základy, aj víziu a chýba práve to kopanie, kľačanie, ticho a slzy..

Ako vonia Božie kráľovstvo? Ako kadidlo? Ako plná plienka? Skutočne by ma to nikdy predtým nebolo oslovilo, ale tieto slová sú zrazu také silné, že si snáď knihu Láska v maličkostiach zadovážim. Vyvážiť Máriu a Martu v nás je skutočná výzva. Možno je odpoveď jednoduchá a paradoxná tak ako to už s Božími vecami býva... Vždy je v láske a v Láske, ako to dobre teoreticky ovládame. 

V prípade pochybností o vhodných postupoch sa treba vrátiť ku koreňom alebo základom. Tak nám zlatník vyryl do vnútra svadobných obrúčok a bodaj by to Pán vyryl do vnútra aj nám: "Nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou!" (1Jn 3,18) Sila na to znova nie je v nás ale v proroctve: "Neboj sa, vari som ťa niekedy opustil?!" A taká je Pravda a Láska. Ona má moc dať aj Márii pevnú, neochvejnú vieru a Marte dostatok času na počúvanie a rozjímanie. Dá plienkam vôňu Božieho kráľovstva a  kriku ticho obyčajného ľudského :"Áno" tomu, čo nás práve teraz posväcuje. Vďaka Bohu!