« Назад

C.S.LEWIS: Svědectví o zármutku

C.S.LEWIS: Svědectví o zármutku

Krátka ukážka z knihy autora Narnie..

Nikdy mi nikto nepovedal, že sa zármutok prežíva ako strach. Nie že by som sa niečoho bál, ale je to podobný pocit. Rovnaká žalúdočná neuróza, rovnaký nepokoj a zívanie. Stále musím prehĺtať.

Inokedy to zase vyzerá, ako by som bol tak trošku na mol alebo po nejakom otrase. Ako by medzi mnou a okolitým svetom bola zavesená neviditeľná opona. Je pre mňa veľmi tažké vnímať, keď niekto niečo hovorí. Alebo snáď - je mi zaťažko chcieť to vnímať. Veď je to také nezaujímavé... Pritom ale chcem, aby mi druhí boli nablízku. 

Sú okamihy - prichádzajú väčšinou úplne nečakane - keď sa ma niečo v mojom vnútri snaží presvedčiť, že sa vlastne konieckoncov nič tak hrozného, tak príšerného nestalo. A napokon - musím mať v sebe niečo ako skryté rezervy, nie? Ľudia sa cez tieto veci dokážu preniesť. No tak, hlavu hore, veď to hádam nebude so mnou až také zlé...Človeku je ľúto načúvať tomu hlasu, ale zdá sa, že je predsa len trošku na niečo dobrý. Ale v tej chvíli ma bodne pálčivá spomienka a všetky tie "rozumné úvahy" sa vyparia, ako keď útroby kováčskej dielne pohltia mravčeka. 

Vzápätí upadám do ľútostivosti, sĺz a plačlivej rozosmútenosti. To už mám skoro radšej chvíle prudkej bolesti. Tie sú aspoň rýdze a čestné. Ale to utápanie sa v sebaľútosti, ako keď sa zviera prevaľuje v brlohu, to lepkavé sladké potešenie , ako sa bahním v žalosti - to je mi odporné. (...)

Usilovne sa snažím z tohto stavu dostať, ale stále sa vracia, znovu a znovu. Všetko sa opakuje. Chodím v kruhu, alebo sa môžem odvážiť dúfať, že po špirále?

Ale ak chodím po špirále, smerujem hore, či dole? 

Комментарии
sign-in-to-add-comment
a ešte úryvok: " Vo svojich poznámkach som písal o sebe, o H. a o Bohu. V tomto poradí. V presne takom poradí a proporciách, ako by to nemalo byť. Ale vidím, že som ani pri jednom z nich neprešiel do toho spôsobu myslenia, ktorý nazývame chvála. A predsa by to pre mňa bolo najlepšie; veď chválospev je spôsob lásky, ktorý vždy obsahuje nejaký prvok radosti. Ale chválospev v správnom poradí: najprv Bohu ako darcovi, potom jej ako daru. Či pri chválospeve neprežívame potešenie z predmetu chvály, nech by sme od neho boli akokoľvek vzdialení?"
Отправлено в 31.07.12 12:20.
To je tak presné... a povzbudzujúce.
Ďakujem za ukázanie na dielo C. S. Lewisa. Predtým som poznala viac menej len Narniu a Rady zkušeného ďábla. Ale zdá sa, že napísal oveľa viac hodnotných kníh. Asi ich začnem zháňať a čítať. emoticon
Отправлено в 01.08.12 9:03.
vdaka za pochopenie.. neviem ako je to mozne, lebo tie riadky vlastne zneju strasne biedne. ale aj mna povzbudzuju. asi preto, ze bolest mame vsetci ludia spolocnu, ze ju jednoducho pozna aj niekto iny. kupila som teraz asi 7 knih o smrti, toto je len prva z nich. urcite na mojom blogu pribudnu dalsie ukazky aj od inych autorov :-)
Отправлено в 01.08.12 9:07 в ответ на Eva Baranovičová.