Boh mnohokrát v Svätom Písme sľubuje, že nás ochráni pred našimi nepriateľmi, že nám bude „skalou útočišťa a opevneným hradom.“ Vyslovene hovorí, že „On bude za vás bojovať a vy sa budete len diviť.“ Ex 14,14 Prečo sa potom zdá, akoby Boh zlyhával v obrane rodín, manželstiev, ľudských životov?

Boh nás dokáže oslobodiť od našich nepriateľov, horšie je to s našimi priateľmi

Túto lekciu som sa naučila od misionárky Glorie Gray. Veľmi často cituje túto pasáž Svätého Písma:

„Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,

lebo navštívil a vykúpil svoj ľud

a vzbudil nám mocného Spasiteľa

ako odpradávna hovoril
ústami svojich svätých prorokov,
že nás oslobodí od našich nepriateľov

a z rúk všetkých, čo nás nenávidia." Lk 1,68-71

K tomu vždy dodá: „Boh nás oslobodí od našich nepriateľov, ale nehovorí nič o tom, že by nás oslobodil od našich priateľov.“

Práve tu sa nachádza jedna z najzávažnejších vecí, ktoré Bohu bránia poraziť to, čo nás ničí: keď náš nepriateľ vlastne nie je ani taký nepriateľ, ale skôr sa s ním kamarátime. Možno sa nám páči nemiernosť v jedle, ale nepáčia sa nám zdravotné problémy, možno s úsmevom schvaľujeme, keď mladí pravidelne veselo „oslavujú“, ale sme zhrození, keď im jazda pod vplyvom alkoholu ohrozí život, možno si niekto užíva neveru, ale neteší sa zo straty „dobrého mena a imidžu“ pred ostatnými... Potrebujeme si jasne pomenovať, že to nie sú v prvom rade hádky, nepokoj, nehody a choroby, kto je náš nepriateľ, ale žiadostivosť, závislosť, egoizmus,...- teda: keď milujeme to, čo je zlé.

 

Keď sa ocitneme v boji, je podstatné, aby sme vedeli na ktorej strane sme

Nemýľme sa: buď sa postavíme na Božiu stranu a budeme bojovať proti zlému alebo zostaneme na strane zlého a s naším oslobodením sa neudeje nič. Boh nás nemôže oslobodiť od niečoho, čo milujeme alebo schvaľujeme, hoci je to pre nás zlé. Až keď si uvedomíme: "Bože, je to môj kompromis s alkoholom, je to moje „priateľstvo“ s nečistotou, je to moja lenivosť a láska k pohodlnosti..., čo ma ničí a už nechcem byť ich priateľom. Chcem byť na Tvojej strane a s nimi už nechcem mať nič spoločné.“ A čo nám na to odpovie Boh: „Či vari Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Veru hovorím Vám: zaraz ich obráni!“ Lk 18,7-8

Dostaň ma z toho a potom zasa môžeš ísť

Keď sú chvíle rušné, zvykneme sa držať Boha pevne a neodchádzať príliš ďaleko. Často Ho ale chceme iba „pozdržať“, aby vybavil ten problém, s ktorým bojujeme a potom sa už môže vzdialiť, keď Ho už  nepotrebujeme až tak...

Keď bojuje pacient s nejakou vážnou chorobou- jeho budúcnosť budú formovať dve skutočnosti: 1. či príjme liečbu, ktorá je potrebná a 2. čo bude robiť, keď sa vylieči, aby sa mu stav znova nezopakoval. Ten druhý bod býva pre nás kritický: často sme ochotní podstúpiť, čo je potrebné, aby sme sa zachránili z najhoršieho, žiaľ, nie vždy sme ochotní zmeniť svoj život tak, aby sme o chvíľu neboli znova v rovnakej situácii. A z Boha si robíme len záchrannú sieť- vybavovača našich problémov- nie priateľa, ku ktorému utekáme v dobrých i zlých časoch. „Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.” Jak 4,4 

Chceme, aby Boh bol a zostal naším priateľom- v každom čase? Alebo chceme iba využívať Jeho neobmedzené možnosti? Niekedy je duchovný boj práve tým bodom, ktorý nám ukazuje stav toho najdôležitejšieho vzťahu- ja a Boh... Boh Duch Svätý chce byť stále s nami- a to nezištne. Chceme byť aj my priateľmi Boha alebo len Jeho využívačmi?

 

Úprimná ľútosť , Božia milosť a Priateľ

Byť úprimný pred Bohom je dôležitá vec: dopriať si čas a dostať sa do bodu, keď nám je skutočne ľúto, čo sme svojím sebectvom, lenivosťou, netrpezlivosťou, zanedbávaním dobra v rôznej podobe či vyslovene hriechom spôsobili a poprosiť Boha aj blízkych o odpustenie je najväčším krokom k dobrému koncu. Božia milosť a Duch Svätý nám v pravde pomôžu uvidieť podstatu, a tak  to zlé, čo sme milovali dokážeme nenávidieť a prestane byť pre nás príťažlivým. Ak sme netúžili po vzťahu s Bohom, iba po jeho dobrách a požehnaní, je potrebné Ho odprosiť  a začať svoj vzťah s Bohom odznova.

Vtedy môže konečne Boh konať a splniť svoj sľub, „že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk tých, ktorí nás nenávidia.“