Manžel montuje a ona idúc okolo nezabudne podotknúť, že možno bolo lepšie dať to o milimetrík vyššie... Zanedlho už stojí a pozerá milovanému mužíčkovi cez plece a v peknej hlavičke sa rýchlo tvorí predstava a rastie túžba len troška pridržať ten skrutkovač ... alebo ešte lepšie vyrvať mu ho z ruky a skúsiť to sama...

Vôbec nejde o to, či ide o mužské, či ženské práce. Muži radi montujú a ženy sa radi montujú :) Nuž, a toto býva veľmi často zdrojom nie najpríjemnejších chvíľ - hoci je to len malé nedorozumenie. Logicky to vyzerá, akoby žena týmto postojom a správaním chcela dať najavo, že ON je taký neschopný, že ONA - stvorenie, ktoré danú vec ani nikdy neskúsilo, ju aj na prvý krát urobí lepšie ako on. Zároveň je to ten neblahý pocit muža, že má o ňom biednu mienku a že ho neustále kontroluje a kritizuje ( lebo každá pripomienka je v takých prípadoch kritika :) ). A oheň sa pomaličky rozhára na streche rodinného domu...

Za tým všetkým logickým je však niečo hlbšie čo nám môže uniknúť - a to podstata toho, ako bola žena stvorená. Žena je jednoducho mužova pomocnica. Má to v DNA, a preto ju "trhá" pomáhať so všetkým, čo robí jej muž. Robí to z lásky, nie z nedôvery. Je šťastná, keď môže byť so svojím mužom, byť pri ňom a s ním a nielen vedľa neho. Samozrejme, nesmie zabudnúť, že vziať VŠETKO do svojich rúk už nie je pomoc, ale vytisnutie muža z jeho miesta - a to je presný opak toho, čo chcela - lebo jej úmyslom úprime bolo spríjemniť, pomôcť a podporiť.